Milý muž, nikdy som si nemyslela, že tento trpký list budem písať. Naša láska však skončila, preto ti ho adresujem. Hovorí sa, že pár by spolu nemal tráviť všetok voľný čas, pretože veľmi rýchlo skĺznu do stereotypu a budú sa považovať za samozrejmosť. Neverila som tomu, bola som zamilovaná a na očiach som mala ružové okuliare.
Veď predsa, keď niekoho milujem, chcem s ním tráviť čo najviac času. Ako je možné, že by sa niečo pokazilo? Stalo sa však to, s čím som nepočítala – našu lásku som týmto prístupom uhasila. Plameň vášne zhasol a teraz už nesvieti ani malé svetielko nádeje, že by sme sa mohli dať opätovne do vzťahu.
Považoval si ma za samozrejmosť preto, lebo som tu vždy bola. Dokázala som ťa hodiny počúvať, pomáhať ti, robiť ti bútľavú vŕbu, starať sa o teba a utešovať ťa, keď si mal zlý deň. Ty si to veľmi dobre vedel, bola som tu pre teba a nikdy som ťa neodmietla. Bral si ma ako istotu, preto si šiel lásku svojho života hľadať inde. Nechcel si istotu, chcel si dobrodružstvo a zábavu.
Teraz už viem, že som bola príliš naivná, keď som si myslela, že my nikdy do stereotypu nespadneme. Iróniou osudu je to, že sa to stalo rýchlejšie, než párom, ktorí s tým počítajú a vedia o tom.
Mojou nevedomosťou som nám zničila spoločnú budúcnosť, no po čase to vnímam ako prirodzený proces života. Musel si odísť, aby mohol prísť niekto, kto si tú „samozrejmosť“ bude vážiť. Ako sa hovorí, v dnešnom svete nie je nič isté a veci, ktoré som pre teba robila, neľutujem. Boli to skutky plné skutočnej lásky.
