Dámy a páni, chcem urobiť veľmi dôležité vyhlásenie!
Pred veľmi krátkym časom sa zo mňa stal oficiálne dospelák. Hoci je to veľmi dôležitá a záslužná rola, rada by som sa jej týmto vyhlásením vzdala. Myslím si, že spoločnosť nepocíti žiadnu stratu. Už len preto, že mladšie chcú byť rýchlo dospelými a snažia sa tak aj správať.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

pexels.com

Ja nechcem. Odmietam byť dospelá, odmietam vyrásť. Ešte aspoň na chvíľu by som si rada ponechala svoju detskú myseľ. Takže, akonáhle odovzdám toto vyhlásenie, preberám na seba zodpovednosť šesťročného dieťaťa. Ďakujem.

Rada by som sa opäť vrátila do škôlky, kde mojím najväčším problémom bolo spanie po obede a ja som každý deň prosila mamičku, aby po mňa prišla po O (V našej reči-po obede) a ja mohla ísť čo najrýchlejšie von za kamarátmi, vyvádzať ďalšie lotroviny. Nepomýľte sa. Hoci som dievča, snáď každý deň som prišla s novým odreninami alebo rozbitým kolenom. Vždy som musela byť predsa v centre diania. A cesta lesom nie je rovná ako si moja mamička zrejme myslí.

pexels.com

Chcem jesť hromadu sladkostí bez toho, aby ma zaujímalo koľko potom priberiem. Namiesto liekov chcem jesť lentilky …. Chcem vymieňať tie zelené za modré, pretože tie mi chutia. Chcem ležať vo vysokej tráve s kamarátmi a popíjať Jupík a predstierať, že je to víno alebo jesť tyčinky a robiť, že to sú cigarety.


Chcem žiť vo svete plnom jednorožcov, dúhy a žiráf, ktoré môžeme podojiť a mať skittles. Chcem vo svojom oteckovi vidieť svojho hrdinu, ktorý vždy dokázal odohnať strašidlá pod posteľou.


Naozaj chcem vedieť, že všetko je možné a ja môžem byť pokojne herečka, doktorka, astronautka, princezná, popelárka, skrátka čokoľvek len chcem.

pexels.com

Chcem zimu plnú snehu, do ktorého sa budem boriť až po kolená. Chcem postaviť snehuliaka väčšieho než som ja sama a potom ho každú chvíľu kontrolovať, aby nám ho staršie deti nezborili. Chcem sa vracať domov úplne mokrá a premrznutá, ale s pocitom nezabudnuteľného dňa.
Chcem si postaviť ten najväčší bunker z diek na svete. Budem v ňom prespávať a vôbec, žiť. Táto pevnosť by mala byť nedobytná a jediný, kto do neho bude mať prístup bude mamička, aby ma mohla zásobovať dobrotami. Ach jaj, To by bolo super.
Tiež by som chcela drevený domček na strome, ktorý som nikdy nemala, pretože som nikdy nenašla vhodne vysoký strom a človeka, ktorý by mi ho postavil. Niekoľkokrát som sa o to pokúšala, ale ako vám asi napadne, vždy to skončilo buď pádom zo stromu, alebo vynadaním majiteľom toho stromu.

pexels.com

Chcem dni pri vode, kedy sa budem učiť stojku pod vodou alebo iné akrobatické prvky a bolo by mi jedno, či si namočím vlasy, rozotriem riasenku alebo že nebudem bezchybne opálená.
Chcem zase riešiť svoje „veľké“ problémy, keď mamička uvarí brokolicu a povie: „Od toho stola neodídeš, kým to nebude zjedené!“ A priznajme si to, čo je zelené nie je dobré. Áno, uznávam jedna vec sa nezmenila. Je to nakupovanie, ale máličko som zmenila sortiment. Ako malá som stála pred tými obrovskými regály s najnovšími hračkami a žadonila, aby som nejakú dostala. A ten zážitok, keď mi Ježiško „náhodou“ nejakú priniesol-bol na nezaplatenie.
Chcem tie dlhé dni, kedy len tak sedíme a vymýšľame, čo nové podnikneme zajtra. Nový deň, nové dobrodružstvá.