Dámy a páni, chcem uro­biť veľmi dô­le­žité vy­hlá­se­nie!
Pred veľmi krát­kym ča­som sa zo mňa stal ofi­ciálne do­spe­lák. Hoci je to veľmi dô­le­žitá a zás­lužná rola, rada by som sa jej týmto vy­hlá­se­ním vzdala. Mys­lím si, že spo­loč­nosť ne­po­cíti žiadnu stratu. Už len preto, že mlad­šie chcú byť rýchlo do­spe­lými a sna­žia sa tak aj sprá­vať.

pe­xels.com

Ja nech­cem. Od­mie­tam byť do­spelá, od­mie­tam vy­rásť. Ešte as­poň na chvíľu by som si rada po­ne­chala svoju det­skú my­seľ. Takže, ako­náhle odo­vzdám toto vy­hlá­se­nie, pre­be­rám na seba zod­po­ved­nosť šesť­roč­ného die­ťaťa. Ďa­ku­jem.

Rada by som sa opäť vrá­tila do škôlky, kde mo­jím naj­väč­ším prob­lé­mom bolo spa­nie po obede a ja som každý deň pro­sila ma­mičku, aby po mňa prišla po O (V na­šej reči-po obede) a ja mohla ísť čo naj­rých­lej­šie von za ka­ma­rátmi, vy­vá­dzať ďal­šie lot­ro­viny. Ne­po­mýľte sa. Hoci som dievča, snáď každý deň som prišla s no­vým od­re­ni­nami alebo roz­bi­tým ko­le­nom. Vždy som mu­sela byť predsa v cen­tre dia­nia. A cesta le­som nie je rovná ako si moja ma­mička zrejme myslí.

pe­xels.com

Chcem jesť hro­madu slad­kostí bez toho, aby ma zau­jí­malo koľko po­tom pri­be­riem. Na­miesto lie­kov chcem jesť len­tilky …. Chcem vy­mie­ňať tie ze­lené za modré, pre­tože tie mi chu­tia. Chcem le­žať vo vy­so­kej tráve s ka­ma­rátmi a po­pí­jať Ju­pík a pred­stie­rať, že je to víno alebo jesť ty­činky a ro­biť, že to sú ci­ga­rety.


Chcem žiť vo svete pl­nom jed­no­rož­cov, dúhy a ži­ráf, ktoré mô­žeme po­do­jiť a mať skitt­les. Chcem vo svo­jom otec­kovi vi­dieť svojho hr­dinu, ktorý vždy do­ká­zal odo­hnať stra­šidlá pod po­ste­ľou.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk


Na­ozaj chcem ve­dieť, že všetko je možné a ja mô­žem byť po­kojne he­rečka, do­ktorka, astro­nautka, prin­cezná, po­pe­lárka, skrátka čo­koľ­vek len chcem.

pe­xels.com

Chcem zimu plnú snehu, do kto­rého sa bu­dem bo­riť až po ko­lená. Chcem po­sta­viť sne­hu­liaka väč­šieho než som ja sama a po­tom ho každú chvíľu kon­tro­lo­vať, aby nám ho star­šie deti nez­bo­rili. Chcem sa vra­cať do­mov úplne mokrá a pre­mrz­nutá, ale s po­ci­tom ne­za­bud­nu­teľ­ného dňa.
Chcem si po­sta­viť ten naj­väčší bun­ker z diek na svete. Bu­dem v ňom pre­spá­vať a vô­bec, žiť. Táto pev­nosť by mala byť ne­do­bytná a je­diný, kto do neho bude mať prí­stup bude ma­mička, aby ma mohla zá­so­bo­vať dob­ro­tami. Ach jaj, To by bolo su­per.
Tiež by som chcela dre­vený dom­ček na strome, ktorý som ni­kdy ne­mala, pre­tože som ni­kdy ne­našla vhodne vy­soký strom a člo­veka, ktorý by mi ho po­sta­vil. Nie­koľ­ko­krát som sa o to po­kú­šala, ale ako vám asi na­padne, vždy to skon­čilo buď pá­dom zo stromu, alebo vy­na­da­ním ma­ji­te­ľom toho stromu.

pe­xels.com

Chcem dni pri vode, kedy sa bu­dem učiť stojku pod vo­dou alebo iné ak­ro­ba­tické prvky a bolo by mi jedno, či si na­mo­čím vlasy, ro­zot­riem ria­senku alebo že ne­bu­dem bez­chybne opá­lená.
Chcem zase rie­šiť svoje „veľké“ prob­lémy, keď ma­mička uvarí bro­ko­licu a po­vie: „Od toho stola ne­odí­deš, kým to ne­bude zje­dené!“ A pri­znajme si to, čo je ze­lené nie je dobré. Áno, uzná­vam jedna vec sa ne­zme­nila. Je to na­ku­po­va­nie, ale má­ličko som zme­nila sor­ti­ment. Ako malá som stála pred tými ob­rov­skými re­gály s naj­nov­šími hrač­kami a ža­do­nila, aby som ne­jakú do­stala. A ten zá­ži­tok, keď mi Je­žiško „ná­ho­dou“ ne­jakú pri­nie­sol-bol na ne­za­pla­te­nie.
Chcem tie dlhé dni, kedy len tak se­díme a vy­mýš­ľame, čo nové pod­nik­neme zaj­tra. Nový deň, nové dob­ro­druž­stvá.

Komentáre