„Niektorí ľudia vstúpia do nášho života a zas odídu. Niektorí ostanú len chvíľu a navždy zmenia náš život.“ Neviem či ste už videli novú reklamu na istú značku kávy, ktorá sa týka toho, koľko ľudí prejde naším životom. Koľko z nich nás rozveselí, koľko z nich nám ublíži, koľko z nich nám zmení život a ako veľmi nás to, kým sa obklopujeme, ovplyvňuje.
zdroj: unsplash.com
Život je ten najväčší dar, aký sme kedy dostali. Máme len jeden a s obmedzenou dobou trvanlivosti. Preto je hlúpe ak ním mrháme na ľudí, ktorí si to nezaslúžia. Už keď sme boli malé, rodičia mali niektorých kamarátov radšej ako iných. Niektorí na nás vraj majú „zlý vplyv„. Či už chceme alebo nie, sme ovplyvniteľní, sme ľudia. Ľudia, s ktorými trávime čas na nás majú vplyv.
Najlepšie sa to ukazuje na žiakoch v triede. Nás je 29 a keď jedna moja spolužiačka a skvelá kamarátka prišla so skratkou šn nerozumela som jej. Vysvetlila mi, že to znamená: „šicko najlepši.“ Túto skratku postupne začalo používať viac a viac ľudí a dnes, keď ma niekto v triede narodeniny, na fb nástenku mu minimálne polovica triedy napíše: „šn!“ Spravidla, ak rodičia používajú vulgarizmy, naučí sa ich aj dieťa (môže to, samozrejme, pochytiť aj inde). Ak máme partiu kamarátov, ktorá pije či fajčí, zriedka sa týchto látok ani nedotkneme.
Je správne byť dobrým a tolerantným človekom. Je obdivuhodné vychádzať s ľuďmi, ktorých nemáme radi. Lenže na našu psychiku to práve najlepší dopad nemá. Vychádzať s týmito ľuďmi nás stojí mnoho energie. Často sa musíme premáhať, siliť úsmev a milé správanie. Väčšina ľudí niekoho nemá rada z nejakého dôvodu. Ak si ten dôvod s ním nevieme vyriešiť ani sa cez to preniesť, tento človek je pre nás toxický. Mali by sme sa ho zbaviť a ak to nejde, aspoň sa mu vyhnúť a obmedziť kontakt na minimum.
zdroj: unsplash.com
Vo svojom živote potrebujeme pozitívnych a láskavých ľudí. Každý ma občas horšie obdobie, keď potrebuje našu pomocnú ruku. Lenže tým, že sa obklopujeme toxickými ľuďmi, investujeme energiu do nich, namiesto tých, ktorí ju naozaj potrebujú. Najhoršie na tom je, že občas tí, ktorí tú energiu potrebujú, sme my sami.
V prítomnosti ľudí, ktorými sa obklopujeme, by sme mali cítiť radosť, lásku a pozitívnu energiu. Hovorí sa, že opakom lásky je nenávisť. Môj názor je, že to nie je celkom pravda. Ak niekoho nenávidíme, predsa len stále niečo cítime. Síce je to negatívna emócia, ale stále cit. Opakom lásky je, ak nám je to čo sme milovali ukradnuté, ak to úplne ignorujeme. To, že na nás niekto má vplyv, nemôžeme brať za úplne negatívum. Po prvé to paradoxne neovplyvníme a po druhé nás mnohí ovplyvňujú aj v dobrom. Treba si len zachovať rozhľad a vždy si všetko najprv premyslieť a nekonať ako ovca, ktorá vždy ide so stádom.
