Aký význam má priateľstvo v našich vzťahoch? Koho môžeme nazvať naším priateľom a kto je pre nás iba známy? Dnes si tieto dva pojmy často zamieňame. Nie každý koho stretneme, na koho sa usmejeme alebo s kým sa rozprávame sa automaticky stáva naším priateľom.

Úsmev je najkratšia vzdialenosť medzi ľuďmi. Ale nájdu sa takí, ktorí ho vedia zneužívať vo svoj prospech. Milé slová. Tie sa dobre počúvajú. No, aká je ich úprimnosť? Descartes raz povedal: „Buďme krajne podozrievaví voči takým výrokom našich priateľov, ktoré sú nám po chuti.“

foto: pixabay.com

Na to, aby sme si niekoho pustili k sebe bližšie, potrebujeme ho poznať dlhšie ako len pár chvíľ. Na to, aby sme sa niekomu trošku otvorili, potrebujeme si vybudovať k nemu dôveru. Mať k sebe vzájomnú úctu a rešpektovať svoje slabosti. Vedieť si pomôcť navzájom. Bez zneužívania dobroty toho druhého. Mať vzťah založený na hodnotách a nie na výhodách.

Naše spoločné rozhovory by mali byť niečo, čo nás obohacuje alebo niekam posúva. Spoločný smiech, ktorý sprevádza uvoľnenosť, pretože prítomnosť danej osoby nám je príjemná. Vaše slabosti, o ktorých vie, nezneužije v tej najslabšej chvíli proti vám. Pretože priateľ je človek, ktorý prichádza, keď ostatní odchádzajú.

foto: pexels.com

Stalo sa vám niekedy, že ste pri rozhovore s niekým rozmýšľali, či mu môžete dôverovať? Že boli chvíle, pri ktorých ste si uvedomili, že daný človek asi nie je vaša krvná skupina, pretože jeho hodnotový rebríček je diametrálne odlišný od toho vášho. Rešpektovať rozdiely medzi nami ľuďmi je fajn. Ale ťažko nájdete spoločnú reč s niekým, koho hodnoty sú v rozpore s tými vašimi. Ak sa musíme sami seba pýtať, či danej osobe môžeme veriť, s najväčšou pravdepodobnosťou nemôžeme.

foto: napoleonfour.com

Našu dobu vystihuje kvantita. Chceme mať všetkého veľa. Čím viac, tým lepšie. Rozmýšľala som nad tým, či je v našom živote naozaj také dôležité mať veľa „priateľov“. Či predsa len nie je lepšie dať prednosť ich kvalite. Sú veci, pri ktorých je rozumnejšie uprednostniť kvalitu, pretože to bude mať pre nás väčší osoh. A toto je jedna z nich.

Pre mňa nie je dôležité mať okolo seba veľa ľudí. Omnoho dôležitejšie je mať pri sebe tých správnych. Je dobré vedieť oddeliť zrno od pliev. Tých skutočných priateľov a skutočne úprimných ľudí, ktorí nás majú radi od tých, ktorí nás poznajú len vtedy, keď niečo potrebujú. Alebo ktorí sú pri nás dovtedy, kým sa nám darí.

Nepleťme si tých, ktorí sú stále pri nás s tými, ktorí sú tu stále pre nás. Nie je ťažké si nájsť veľa priateľov. Je ťažké mať pri sebe jediného, keď ho budeme najviac potrebovať.

foto: elitedaily.com

Neviem či je to choroba dnešnej doby, keď sa mnohí tak zúfalo snažia zapadnúť niekam, kam v podstate ani nepatria. Sú ochotní stratiť samých seba, len aby si získali iných. Toľko masiek a pretvárky, ktoré denne nosíme. A potom sa čudujeme, keď skončíme pri tých, s ktorými si v podstate ani nemáme čo povedať. Ktorí majú úplne iné hodnoty a priority. Pri ktorých sa vôbec necítime pohodlne a uvoľnene.

Som presvedčená, že tí správni ľudia prídu do nášho života práve vtedy, ak sa prestaneme hrať na niekoho, kým nie sme. Ak prestaneme nosiť všetky tie masky a budeme sami sebou.

foto: pixabay.com

Je fajn, ak človek dokáže byť sám sebou. Ak nestratí svoj vnútorný hlas. Ak má na veci svoj vlastný názor. Ak je tým, kým naozaj je. Bez ohľadu na to, čo si o ňom myslia ostatní alebo čo o ňom hovoria. Netreba sa snažiť za každú cenu niekam zapadnúť.

Naučme sa užívať si chvíle sami so sebou, s rodinou a skutočnými priateľmi…