Aký vý­znam má pria­teľ­stvo v na­šich vzťa­hoch? Koho mô­žeme na­zvať na­ším pria­te­ľom a kto je pre nás iba známy? Dnes si tieto dva pojmy často za­mie­ňame. Nie každý koho stret­neme, na koho sa usme­jeme alebo s kým sa roz­prá­vame sa au­to­ma­ticky stáva na­ším pria­te­ľom.

Úsmev je najk­rat­šia vzdia­le­nosť me­dzi ľuďmi. Ale nájdu sa takí, ktorí ho ve­dia zne­uží­vať vo svoj pros­pech. Milé slová. Tie sa dobre po­čú­vajú. No, aká je ich úp­rim­nosť? Des­car­tes raz po­ve­dal: „Buďme krajne po­doz­rie­vaví voči ta­kým vý­ro­kom na­šich pria­te­ľov, ktoré sú nám po chuti.“

beautiful-1844729_960_720foto: pi­xa­bay.com

Na to, aby sme si nie­koho pus­tili k sebe bliž­šie, po­tre­bu­jeme ho po­znať dl­h­šie ako len pár chvíľ. Na to, aby sme sa nie­komu trošku ot­vo­rili, po­tre­bu­jeme si vy­bu­do­vať k nemu dô­veru. Mať k sebe vzá­jomnú úctu a re­špek­to­vať svoje sla­bosti. Ve­dieť si po­môcť na­vzá­jom. Bez zne­uží­va­nia dob­roty toho dru­hého. Mať vzťah za­lo­žený na hod­no­tách a nie na vý­ho­dách.

Naše spo­ločné roz­ho­vory by mali byť niečo, čo nás obo­ha­cuje alebo nie­kam po­súva. Spo­ločný smiech, ktorý spre­vá­dza uvoľ­ne­nosť, pre­tože prí­tom­nosť da­nej osoby nám je prí­jemná. Vaše sla­bosti, o kto­rých vie, ne­zne­užije v tej najs­lab­šej chvíli proti vám. Pre­tože pria­teľ je člo­vek, ktorý pri­chá­dza, keď os­tatní od­chá­dzajú.

pexels-photo-104517foto: pe­xels.com

Stalo sa vám nie­kedy, že ste pri roz­ho­vore s nie­kým roz­mýš­ľali, či mu mô­žete dô­ve­ro­vať? Že boli chvíle, pri kto­rých ste si uve­do­mili, že daný člo­vek asi nie je vaša krvná sku­pina, pre­tože jeho hod­no­tový reb­rí­ček je dia­met­rálne od­lišný od toho vášho. Re­špek­to­vať roz­diely me­dzi nami ľuďmi je fajn. Ale ťažko náj­dete spo­ločnú reč s nie­kým, koho hod­noty sú v roz­pore s tými va­šimi. Ak sa mu­síme sami seba pý­tať, či da­nej osobe mô­žeme ve­riť, s naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou ne­mô­žeme.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

l

foto: na­po­le­on­four.com

Našu dobu vy­sti­huje kvan­tita. Chceme mať všet­kého veľa. Čím viac, tým lep­šie. Roz­mýš­ľala som nad tým, či je v na­šom ži­vote na­ozaj také dô­le­žité mať veľa „pria­te­ľov“. Či predsa len nie je lep­šie dať pred­nosť ich kva­lite. Sú veci, pri kto­rých je roz­um­nej­šie upred­nost­niť kva­litu, pre­tože to bude mať pre nás väčší osoh. A toto je jedna z nich.

Pre mňa nie je dô­le­žité mať okolo seba veľa ľudí. Omnoho dô­le­ži­tej­šie je mať pri sebe tých správ­nych. Je dobré ve­dieť od­de­liť zrno od pliev. Tých sku­toč­ných pria­te­ľov a sku­točne úp­rim­ných ľudí, ktorí nás majú radi od tých, ktorí nás po­znajú len vtedy, keď niečo po­tre­bujú. Alebo ktorí sú pri nás do­vtedy, kým sa nám darí.

Ne­pleťme si tých, ktorí sú stále pri nás s tými, ktorí sú tu stále pre nás. Nie je ťažké si nájsť veľa pria­te­ľov. Je ťažké mať pri sebe je­di­ného, keď ho bu­deme naj­viac po­tre­bo­vať.

thoughts-friends-ask-you-to-day-party-1foto: eli­te­daily.com

Ne­viem či je to cho­roba dneš­nej doby, keď sa mnohí tak zú­falo sna­žia za­pad­núť nie­kam, kam v pod­state ani ne­pat­ria. Sú ochotní stra­tiť sa­mých seba, len aby si zís­kali iných. Toľko ma­siek a pre­tvárky, ktoré denne no­síme. A po­tom sa ču­du­jeme, keď skon­číme pri tých, s kto­rými si v pod­state ani ne­máme čo po­ve­dať. Ktorí majú úplne iné hod­noty a pri­ority. Pri kto­rých sa vô­bec ne­cí­time po­hodlne a uvoľ­nene.

Som pre­sved­čená, že tí správni ľu­dia prídu do nášho ži­vota práve vtedy, ak sa pre­sta­neme hrať na nie­koho, kým nie sme. Ak pre­sta­neme no­siť všetky tie masky a bu­deme sami se­bou.

fall-1636872_960_720foto: pi­xa­bay.com

Je fajn, ak člo­vek do­káže byť sám se­bou. Ak ne­stratí svoj vnú­torný hlas. Ak má na veci svoj vlastný ná­zor. Ak je tým, kým na­ozaj je. Bez ohľadu na to, čo si o ňom mys­lia os­tatní alebo čo o ňom ho­vo­ria. Ne­treba sa sna­žiť za každú cenu nie­kam za­pad­núť.

Na­učme sa uží­vať si chvíle sami so se­bou, s ro­di­nou a sku­toč­nými pria­teľmi…

Komentáre