Mys­lím, že ni­kdy ne­za­bud­nem na ten ve­čer, keď sme sa pr­vý­krát stretli. Na tú chvíľu, keď sa to celé za­čalo. Mo­týle v bru­chu a ten krásny po­cit za­ľú­be­nia, ktorý po­zná každá z nás. Mys­lela som si, že to už ni­kdy ne­za­ži­jem, že už ni­kdy ne­stret­nem nie­koho, kto by za­pl­nil to bo­ľavé prázdne miesto vo mne, ktoré za­ne­chal člo­vek pred te­bou.

Strach, ktorý som mala pred­tým ako si pri­šiel z toho, že naše stret­nu­tie ne­do­padne dobre ma po čase opus­til. Obá­vala som sa, že pri tvo­jej po­vahe ne­prij­meš mo­jich pria­te­ľov a možno ani sa­motnú mňa. V ten ve­čer sme zis­tili, že toho máme veľa spo­loč­ného, od úplne ba­nál­nych vecí ako je hudba, filmy, se­riály cez ná­zory až po našu mi­nu­losť, ktorá bola svo­jím spô­so­bom rov­naká. Obaja sme v nej pre­žili niečo, čo nám možno navždy zme­nilo ži­vot. Cesta do­mov bola ve­selá, tvoj vtipný spev po­ču­jem vo svo­jej hlave do­dnes a pri myš­lienke naň mi je vždy na smiech.

Spo­mí­naš si, ktorú pes­ničku si mi spie­val v ten ve­čer, keď si ma vie­zol do­mov?

pi­xa­bay.com

Takto to s nami išlo ďa­lej. Dlhé roz­ho­vory do sko­rých ran­ných ho­dín ma pri­nú­tili ve­riť v to, že si do­ká­žeme po­môcť lie­čiť rany na­vzá­jom. Že ty bu­deš ten, o kto­rého sa sku­točne oplatí bo­jo­vať, pre kto­rého sa ráno oplatí usmiať, či vstať z po­stele. Mys­lela som si, že len ja som tak strašne utá­raný člo­vek, ktorý rád roz­práva bez za­sta­ve­nia, no prek­va­pil si ma tým, že si roz­prá­val rov­nako veľa ako ja a pre­ru­šiť ťa bolo veľmi ťažké. Mali sme toho spo­loč­ného veľmi veľa.

Chý­bajú mi noci, keď sme spolu faj­čili na bal­kóne a roz­prá­vali sa o ve­ciach, o kto­rých sme pred­tým ho­vo­riť ne­do­ká­zali. Vá­žila som si tvoju dô­veru a tak ako si ju ty dá­val mne, som ju ja dá­vala tebe. Stali sa z nás tí „naj­lepší pria­te­lia“. Spo­mí­naš si na naše fil­mové ma­ra­tóny? Keď sme za celý ve­čer po­ze­rali tri filmy za se­bou? Ni­kdy by mi ne­na­padlo, že znova spra­vím tú istú chybu a znova mi osud vezme tak skvelú osobu zo ži­vota, akou si bol ty.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

pi­xa­bay.com

Takto čas me­dzi nami be­žal. Ve­dela som, že keď sa bu­dem cí­tiť zle, bu­deš tu pre mňa. Bu­deš po­čú­vať moje kaž­do­denné prob­lémy, ro­zo­smie­vať ma, keď mi bude smutno, prí­deš za mnou v noci a bu­deš so mnou jaz­diť kde sa dá, pre­tože po­tre­bu­jem utiecť pred re­a­li­tou. Že mi cez pred­nášku pri­ne­sieš do školy kávu, keď bu­dem una­vená. Bol si mo­jou naj­väč­šou opo­rou a veľ­kým šťas­tím. Má­lo­kto má mož­nosť v ži­vote za­žiť to, čo som ja za­žila s te­bou. Som šťastná a vďačná a vždy bu­dem, že som to mohla pre­žiť s te­bou, naše pria­teľ­stvo bolo vý­ni­močné.

Ako väč­šina prí­be­hov aj ten náš skon­čil. Skon­čil ne­pekne a veľmi smutne. Naše oko­lie a pri­znám sa aj ja sama som vždy ča­kala na tú chvíľu, kedy mi po­vieš, že ma máš rád a že v tom nie som sama. Žiaľ, mal si ma rád, len stále me­nej ako ja teba. Viem, že si sa sna­žil mať ma rád viac ako si do­ká­zal av­šak, to čím si pre­šiel ti to stále ne­do­vo­lilo. Bola som hnusná, viem, pre­hnala som to a za­cho­vala sa k tebe ška­redo. Je mi to ľúto a stále dú­fam, že mi jed­ného dňa od­pus­tíš všetky moje chyby, ktoré som voči tebe spra­vila.

Tento prí­beh a člá­nok je ve­no­vaný tebe. Ďa­ku­jem ti za všetko, čo som mohla s te­bou pre­žiť, za všetko, čo si ma na­učil. No v pr­vom rade ti ďa­ku­jem, že som mohla byť na malú chvíľu sú­čas­ťou tvojho ži­vota. Pra­jem ti, aby sa ti da­rilo a hlavne aby si raz na­šiel dievča, na ktoré, ako si ty vždy ho­vo­rie­val „sa po­zrieš a bu­deš ve­dieť prečo“.

❤ #ci­tat #na­dnes #laska #one­love #tru­e­love #lo­ve­i­slove #od­zadu #od­za­dusk

A post sha­red by Od­zadu.SK (@od­zadu) on

Komentáre