Ne­dávno sa ma nie­kto opý­tal, aký mám ná­zor na to, keď sa ľu­dia vrá­tia k svojmu ex pria­te­ľovi. Chvíľu som pop­re­mýš­ľala, no v ko­neč­nom dô­sledku mi stále na­padlo, že to ešte ni­kdy ne­pri­nieslo nič dobré.

Sa­moz­rejme, nedá sa há­dzať všet­kých do jed­ného vreca a ur­čite exis­tujú svetlé vý­nimky, no ja som sa s ta­kými ne­stretla. A to ani z vlast­nej skú­se­nosti, ani z po­ču­tia. Ve­rím však, že ľu­dia sa do­kážu zme­niť, no musí to byť ich vlastné roz­hod­nu­tie, ktoré vy­chá­dza z ich naj­lep­šieho úmyslu. 

Až na zo­pár vý­ni­miek ve­rím, že ľu­dia, ktorí sa roz­išli, na to mali pádny dô­vod. Či už to boli chyby, ktoré ne­do­ká­zali od­pus­tiť. Zloz­vyky, ktoré viac ne­ve­deli to­le­ro­vať. Po­vahy, ktoré sa im ča­som zne­chu­tili. Klam­stvá a iné pod­vody, alebo ne­dos­ta­tok lásky a úcty, ktorá vo vzťahu chý­bala. A člo­vek sa ne­roz­hodne ukon­čiť svoj vzťah, ktorý tak dlho bu­do­val zo dňa na deň. Pred­chá­dza tomu množ­stvo úvah o tom, či robí správnu vec. Spy­to­va­nie sve­do­mia, zva­žo­va­nie plu­sov a mí­nu­sov. Teda as­poň vo väč­šine prí­pa­dov, ak ne­rá­tam búr­livé roz­chody, ktoré vznikli len ako ná­sle­dok ak­tu­ál­nej emó­cie.

zdroj: Image by Ryan Mc­Gu­ire from Pi­xa­bay.com

Po tom, čo tento veľký skok do ne­známa uro­bíme, po­cí­time akúsi úz­kosť. Cí­time sa osa­melo a ne­vieme, čo máme ro­biť. Roz­mýš­ľame, či sme uro­bili správnu vec. Za­čí­name pre­hlia­dať všetko zlé, čo nám kedy par­tner uro­bil, všetko s čím sme ne­boli spo­kojné a čo nás dl­ho­dobo zo­žie­ralo.

Pred očami máme len pekné spo­mienky a se­ba­ľú­tosť. A presne v tomto mo­mente a ľu­dia zvyknú vrá­tiť tam, kde ich šťas­tie už dávno ule­telo. A možno to aj fun­guje, me­siac dva alebo tri, no ča­som zis­ťu­jeme, že náš par­tner sa vô­bec ne­zme­nil. Veci, ktoré nám va­dili nám ne­pres­tali va­diť zo dňa na deň. Krivda, ktorú sme cí­tili, keď nás pod­vie­dol ni­kam ne­zmizla. A naše ne­zmy­selné hádky po­kra­čujú ne­skôr.

Nech­cem byť zlá, no klo­pať na dvere mi­nu­losti, je ako vy­brať si pre­zreté ovo­cie, na­miesto toho, ktoré do­zreje o pár dní. Skús roz­mýš­ľať triezvo, a to aj vtedy, keď te­bou bur­cujú emó­cie. Po prí­pade si ne­chaj čas, dobre sa vy­spi a ráno po­roz­mýš­ľaj, či ti môže starý par­tner pri­niesť do ži­vota niečo nové.

Ne­boj sa, že zo­sta­neš sama, na svete exis­tuje veľa ľudí, ktorí hľa­dajú presne to isté, čo hľa­dáš ty. Ne­boj sa po­su­núť vpred a vkro­čiť do no­vej rieky.

Komentáre