Láska má svoje obete. Každá z nás pozná ten pocit, keď sa do niekoho bezhlavo zamiluje. Niekedy to vyústi až do straty kontroly nad sebou samou. Osoba, z ktorej sme unesené nám neustále chodí po mysli. Vkráda sa do našich myšlienok, keď zaspávame a prebúdzame sa. Pre svoju spriaznenú dušu by sme urobili hocičo, pretože je pre nás chodiacou dokonalosťou. Chceme byť preňho jedinou.
Očakáva od nás, že budeme presne také, aké chce aby sme boli. A my s ružovými okuliarmi na očiach a opantané láskou pristúpime na jeho hru. Hra, v ktorej môžeme prísť o sebaúctu. Ako ďaleko sme schopné zájsť a stratiť samú seba, svoje pravé ja?
Začneme vlastným vzhľadom, zmeníme si šatník, štýl líčenia a účes, len aby vyhovoval jeho predstavám. Pokračujeme so zmenou našej povahy, zmeníme ton hlasu, akým rozprávame, začneme kráčať iným spôsobom, akým sme zvykli doteraz. Názory, ktoré vyslovíme už neodzrkadľujú naše postoje. Filtrujeme ich. Lebo sa nestotožňujú s ním.
Vžívame sa do úlohy, v ktorej nás ON chce mať. Ak sa nám aj niečo v scenári nepáči, sme ticho. Chceme predsa dodržať scenár, aby bol sám autor spokojný. Prestane nám záležať na vlastnom šťastí. Zaslúži si to? Stojí nám za to, aby sme sa trápili a hrali sa na niekoho, kým nie sme a ani nechceme byť?
NIE. Samú seba som takmer stratila, práve kvôli niekoho priazni. Tak veľmi som si želala byť niekým iným, za cenu straty svojho pravého ja. Stihla som sa spamätať ešte včas. Uvedomila som si to, ešte predtým, než by ma zatiahol do ďalších problémov.
Stačil mi jeden jeho úsmev, pohľad, aby som stratila svoju hlavu. Po nociach som premýšľala nad tým, ako by som ho mohla získať. Bez jediného nádychu som počúvala každé jedno slovo z jeho úst. Vedela som o ňom toho veľa. Zaujímala som sa o jeho radosti, starosti. Bohužiaľ viac, ako on o mňa.
Bola som ním tak unesená, že som svoj spánok obetovala plánovaniu, ako ho získať.
Vedela som, že ho môžem zaujať, len keď sa zmením. Tak som sa dala do práce. Nechcela som byť dievča, ktoré dosahuje skvelé výsledky v škole, je slušné a svoj voľný čas trávi čítaním kníh. Bol čas na zmenu. Chcela som byť dievča, aké chcel mať.
Nemyslela som na nič iné, iba na to, čo poviem, čo spravím, aby som zabodovala. Slová, ktorými som ranila svojich najbližších som veľakrát nemyslela vážne. Skutky, ktoré som spravila som si dlho vyčítala. Všetko som to robila preňho. Prišli dni, keď som sa bála byť sama sebou, vyjadriť svoj vlastný postoj, lebo som vedela, že by som uňho skončila.
Nechcel niekoho, kto by viedol normálny a nudný život. Zábava, alkohol a sloboda boli preňho najdôležitejšie. Trvalo mi polroka, kým som sa z jeho pevného zovretia dostala von. Za ten polrok som stratila samu seba. Moje hodnoty udával on, moje rozhodnutia a presvedčenia už neboli moje. Prišla som takmer o všetko, na čom mi vtedy záležalo. Priatelia, ktorí stáli pri mne sa mi začali vyhýbať, pretože som to nebola ja. Rodičov som trápila nielen so zlými výsledkami v škole, ale aj potulovaním sa po vonku. Veci v mojom živote sa začali zosypávať ako domček z karát. A za to všetko som niesla zodpovednosť práve ja.
Chcela som sa zmeniť kvôli niekomu, kto nevedel nič o pojme láska, pretože sám ju nikdy nedostal. Nikdy som mu to všetko nevyčítala, k ničomu ma nenútil. Dobrovoľne som sa vzdala samej seba a spôsobila si veľa problémov. Tak veľmi som túžila byť s ním a tak veľmi som ho nechcela stratiť.
Teraz to beriem už ako uzavretú kapitolu môjho života. Vďaka tým 6 mesiacom, strávených s ním, som si uvedomila podstatu lásky. Ak sa má niekto do teba zamilovať, tak sa zamiluje nielen do tvojho vzhľadu ale aj povahy. Nebude pri tebe len keď sa ti bude dariť, ale podá ti pomocnú ruku, keď sa budeš topiť v bahne.
