Snažíš sa robiť všetko správne. Iste, máš svoje ciele, ktoré chceš v živote dosiahnuť. Máš svoje vízie, plány. Robíš pre to aj nemožné. Často krát sa môžeš stretnúť, nielen s konštruktívnou kritikou, ale aj posudzovaním okolia, ktoré ťa ani nepozná. O to horšie je, ak ťa skritizujú tvoji blízky. Samozrejme, všetko má svoj dopad.
Niekedy vhodný, inokedy nevhodný. Niekedy k veci, inokedy úplne od veci. Je fajn vypočuť si aj druhú stranu, pretože sme niekedy úplne posadnutí vecami, ktoré by nás nakoniec len zničili alebo by nás nikam neposunuli. Vypočuť si názor iných nám dáva určitý nadhľad, nielen nad vecou, ale aj nad samým sebou. Možno si to niekedy neuvedomíš, ale je to tak. Jasné, každý je na prvý pokus, posadnutý určitým plánom a vidí v tom niečo obrovské, enormne naplňujúce až vizionárske.
Niekedy je ale potrebné sa uzemniť, čo na prvýkrát nie je vidno. Nevnímame to, pretože sme v akejsi eufórií z nápadu, ktorý sa nám práve zjavil v hlave. V podstate je to úplne bežné a normálne. Nie je sa za čo hanbiť. Pri niektorých prípadoch nám, ale okolie, nie vždy chce dobre alebo nás dobre chápe. Vtedy je dôležité si to nevšímať. Predsa ideš si svojou cestou, ktorá je určená, len a len pre teba, nikoho iného.
zdroj: unsplash.com
Lenže, v jednu chvíľu tvojho snaženia, ktoré napreduje tým správnym smerom, môže nastať problém. Akási chyba v kontexte. Spravíš ju možno nedbalo, možno schválne, aby si sa z nej poučila. Možno ti len prišla do cesty a spravila si zlé rozhodnutie. Povieš si, no a čo, stať sa to môže, si predsa len človek, stane sa to každému, nie si jediná… Iste, každému. Každý z nás raz zlyhá…
Či už je to v práci, v súkromí alebo vo vzťahu… Lenže niekdy stačí ta jedna jediná chyba, aby sa to všetko zrútilo. V práci môžme byť úspešný, priam dokonalý, spravíme jeden kiks, prehrešok, nevyplníme jeden papier, povedali sme niečo, čo sa šéfovi snáď nepáčilo? Obmedzili sme partnera vo vzťahu, nezodpovedali sme mu presne otázku, ktorá bola aj tak zbytočná?
Neprišli sme k rodičom, pretože sme mali veľa práce, nespravili sme potrebnú prácu, ktorú si od nás priatelia vyžadovali, neboli sme k dispozícií, keď nás potrebovali, pretože my sme riešili niečo iné?
zdroj: unsplash.com
Chyba, chyba a opäť chyba. Stačí jedna jediná, aby sme boli zrazu posudzovaní podľa nejakého neviditeľného merítka a považovaní, zrazu za tých najhorších na svete? Áno, niekedy to naozaj stačí…
Otázkou však zostáva, prečo, keď robíme veci správne, pochvalu nedostaneme a stačí jedna chyba a sme odrazu potrestaní v tom najhoršom zmysle.
