Často som v sebe utápala pocit viny. Často som premýšľala, prečo je moje srdce chladné voči náznakom lásky opačného pohlavia. Bolo príliš veľa príznakov, ktoré sa podpísali na mojom vnímaní lásky. Chcela som ísť ďalej so všetkým zlým aj dobrým, čo mi život priniesol. Chcela som sa ďalej tešiť zo života a čakala som na všetko čo mi prinesie. A však, čo čert nechcel, život mi vždy pridelil príučku a vrátil ma k tebe.
Len tak som sedela a snažila sa premýšľať nad tým, čo mi priniesol dnešný deň. Premýšľala som stále viac, no myšlienky ma stále hnali k tebe. Stále som premýšľala nad tými modrými očami, ktoré sa na mňa vždy pozerali s veľkou láskou. Snažila som sa zastaviť všetok ten smútok a žiaľ. Nešlo to.
A tak som s chladným srdcom hľadala lásku, pričom som v kútiku duše vedela, že to nie je správne. Vedela som, že ublížim niekomu inému a bude ho to bolieť rovnako ako mňa. Vždy som odpisovala chladne a bez záujmu. Postupne o mňa strácali záujem a istým spôsobom ma bolelo, že o mňa nikto nebojoval a nechal ma tak. Chcela som to takto, no bolelo ma, že sa ma ani len neopýtali, čo je vo veci. A tak som strácala záujem o lásku.
Stále som premýšľala v čom je chyba. Nakoniec som prišla na to, že sa musím zbaviť pocitu viny. Prišla som na to, že si moja jediná voľba. Moje srdce sa cítilo v bezpečí, keď si bol na blízku a práve o to išlo. Túžila som sa cítiť v bezpečí. Každá duša sa potrebuje cítiť v bezpečí a to si mi ukázal práve ty. Ukázal si mojej duši bezpečie.
