Zuzka, mladá a ta­len­to­vaná fo­to­grafka, pre ktorú fo­to­gra­fia zna­mená všetko. Jej tvorbu si mala mož­nosť vi­dieť nie­len  v na­šich člán­koch, ale aj na so­ciál­nych sie­ťach zná­mych osob­ností.  Viac o Zuzke a jej za­čiat­koch a skú­se­nos­tiach si pre­čí­taš niž­šie. 🙂
1.       Ako si sa do­stala k fo­to­gra­fii a aké boli tvoje za­čiatky?
Ono to má vlastne cel­kom dosť zau­jí­mavý prí­beh, pre­tože to bola akoby „ná­hoda“. Od­ma­lička som zvykla mať fo­to­apa­rát v ru­kách a zvykla som fo­tiť veci kade-tade, ale zlom pri­šiel až vtedy, keď som bola star­šia.
Moja krstná zvykla ke­dysi fo­tiť, a tak raz sme išli na­ku­po­vať a za­blú­dili sme do sek­cie fo­to­gra­fia. Vtedy mi kú­pila tri knižky od sve­to­zná­meho fo­to­grafa Scott Kelby.
Ne­skôr na tom zo­hrali veľkú úlohu moji ro­di­čia, ktorí ma pri­hlá­sili  do foto -tá­bora. Tam to celé nie­kde za­čalo.
2.       Štu­do­vala si od­bor fo­to­gra­fia alebo si ši­kovný sa­mouk?
Hh, asi skôr ten sa­mouk, či ši­kovný to už po­sú­dia druhí. Sna­žím sa čer­pať čo naj­viac in­špi­rá­cie aj no­vých ná­pa­dov. Nie­kedy sú to ča­so­pisy, knihy, ob­rázky, vi­deá…dnes to je už veľmi jed­no­du­ché.
Síce, prav­dou je, že ke­dysi som chcela štu­do­vať fo­to­gra­fiu, ale po­znám pár ľudí, ktorí majú túto školu a aj od nich sa viem veľa na­učiť, bez štú­dia.
Zu­zana Ru­se­nova- ZR Pho­tog­raphy
 
3.       Kedy pri­šiel zlom, že si sa roz­hodla po­su­núť  a za­lo­žiť si stránku?
Ako pr­váčka na stred­nej škole som mala taký ná­pad, ale stále som sa na to ne­cí­tila. Prišlo mi to dosť kom­pli­ko­vané, no ve­rila som, že ur­čite raz to bude jed­no­duch­šie, pre­tože je to veľká zod­po­ved­nosť mať stránku, ale ve­rila som v in­tu­íciu a silu oka­mihu, že ten pravý čas vy­cí­tim.
  Zu­zana Ru­se­nova- ZR Pho­tog­raphy
Zu­zana Ru­se­nova- ZR Pho­tog­raphy
4.       Ne­bála si sa fo­tiť svadbu nie­koho ako Mi­chal Be­keš alebo Va­lér Ferko predsa je to len dosť veľká zod­po­ved­nosť?
Bola to pre mňa ob­rov­ská prí­le­ži­tosť.
Patrí im za to jedno veľké ĎA­KU­JEM.
Nie každý má takú šancu.Vy­užila som ju.
Boli to moje prvé „pra­covné“ svadby.
Nie­kedy nad tým pre­mýš­ľam, že som mala šťas­tie. Je to ako sen alebo roz­právka, vtedy ak fo­tím niečo, čo mám na­ozaj rada. Pre­tože možno ľu­dia zo sveta ich po­znajú ako ľudí, o kto­rých píšu mé­dia.
No ja som ich mala šancu spoz­nať ako ka­ma­rá­tov.
A je to úplne o nie­čom inom.. .
Ten vzťah me­dzi fo­to­gra­fom a zá­kaz­ní­kom.
 Zu­zana Ru­se­nova- ZR Pho­tog­raphy
 Zu­zana Ru­se­nova- ZR Pho­tog­raphy
5.       Ak by si si mala vy­brať me­dzi čier­no­bie­lou a fa­reb­nou fo­to­gra­fiou, ktorú by si zvo­lila a prečo?
Zbož­ňu­jem čier­no­bielu fo­to­gra­fiu. Podľa mňa stará kla­sika vždy bude mať svoje čaro.
V čier­no­bie­lej fo­to­gra­fii po­city sú alebo nie sú. Sú viac vi­di­teľné, preto ju mám rada.
6.       Máš ne­jaký ob­ľú­bený typ fo­to­gra­fie, čo naj­rad­šej fo­tíš?
Por­tréty jed­no­značne. Mám rada prácu s ľudmi a naj­rad­šej mám prácu rada vtedy, ak sú samy se­bou, pre­tože každý člo­vek pro­stred­níc­tvom fotky roz­práva ne­jaký svoj prí­beh.
Chce to po­zor­nosť, aby sme ho ve­deli čí­tať.
Zu­zana Ru­se­nova- ZR Pho­tog­raphy
7.       Čo je ty­pické pre tvoje fo­to­gra­fie?
Touto otáz­kou si ma dosť prek­va­pila.
Asi in­di­vi­du­álny prí­stup ku kaž­dému po­čas fo­te­nia. Tá at­mo­sféra.
Ne­viem ti na toto od­po­ve­dať, pre­tože ja svoje fo­to­gra­fie ne­ana­ly­zu­jem. Av­šak sú ľu­dia, ktorí sa po­zrú a ve­dia, že je to ZR Pho­tog­raphy, moja práca.
Zu­zana Ru­se­nova- ZR Pho­tog­raphy
8.       Ve­ríš, v to, že je to hlavne o tech­nike alebo skôr o skills?
Vraví sa, že ak máš skills na tech­nike ne­zá­leží. S tým ne­sú­hla­sím, pre­tože každý fo­to­graf po čase za­čne po­tre­bo­vať niečo lep­šie, aby sa mo­hol ďa­lej zdo­ko­na­lo­vať.
No tiež by bola hlú­posť, keby si kú­pil prí­liš ná­ročný fo­ťák na za­čia­tok. Ne­ve­del by, čo má s ním ro­biť.
Je to akoby sme die­ťaťu chceli dať učeb­nicu a ešte sme ho ne­nau­čili čí­tať.
9.       Ktorá je tvoja na­job­ľú­be­nej­šia fo­to­gra­fia a prečo?
Moja na­job­ľú­be­nej­šia fo­to­gra­fia, je fotka, ktorú som ešte ni­kde ni­kdy ne­zve­rej­nila a asi tak skoro ne­zve­rej­ním.
Možno, ked bu­dem mať 65 ro­kov a še­divé vlasy , tak ju bu­dem mať v obý­vačke na stene za­rá­mo­vanú. Pre­zra­dím o nej, že je veľmi jed­no­du­chá. Je čier­no­biela a je sym­bo­lom „puta“ me­dzi dvoma ľuďmi.
10.   Je niečo čo by si od­ká­zala či­ta­te­ľom od­zadu.sk ?
Asi len to, že nič nie je ne­možné.Treba ve­riť v seba a svoje sny a mať okolo ľudí, ktorí vás pod­po­rujú.
Ve­rím, že kaž­dého z nás, to čo si má nájsť si nás nájde. Možno nie te­raz, ale nie­kde ur­čite.
Ve­ľa­krát je dô­le­žité ve­riť aj v in­tu­íciu, pre­tože po čase ve­ľa­krát veci za­padnú do seba ako puzzle.
Zu­zana Ru­se­nova
VIAC Z FOTO TVORBY , NÁJ­DEŠ TU ?

Komentáre