Milovať a byť milovaný je tá najkrajšia a zároveň najsilnejšia vec v živote. Neviem presne popísať, čo láska znamená. Je to niečo nepochopiteľné. Niečo tak silné, že sa to vymyká ľudskej schopnosti porozumieť.
Pod slovom láska si predstavujem dať druhému samého seba.
Veríš mu, že ti neublíži a ak aj áno, tak milovať aj cez to všetko. Je to o tom, že chceš vidieť toho druhého stále šťastného. Šťastného vedľa teba a pritom vedieť, že dôvodom jeho šťastia si ty. Nechceš ho vidieť trápiť sa, pretože ťa to bolí taktiež priveľmi. Každý jeden pohľad na stratenú dušu bolí a každým jedným bodnutím stále viac a viac. Cítiš to stále hlbšie a nevládzeš sa na to len pozerať. Uchopíš to a pokúsiš sa zmeniť tie slzy v silu. Jeho rany, ktoré boli otvorené a krvavé dáš do poriadku, aj keby to malo ublížiť tebe. Jazva tam ostane, no pri pohľade na ňu, ti dá všetko zmysel. O tom je láska. O skutkoch, nie len o slovách.
Uvedomila som si, že nikdy nebudem mať lásku, po ktorej som kedysi túžila a ako malá ju opisovala vo svojom denníčku. Uvedomujem si, že moja láska bude úplne iná. Spontánna, odlišná a jedinečná. Nedokonalá. Neporovnateľná s ostatnými, pretože iba mojimi očami ju budem vidieť tak, ako nikto iný.
Keď sa ťa opýta, prečo ho ľúbiš, tak nebudeš vedieť odpovedať. Iba sa naňho pozrieš, ako na nikoho iného a objímeš ho tak silno, že vtedy všetko pochopí a žiadne slová to nebudú vedieť popísať tak dobre ako toto. Je to keď tomu druhému ukážeš, aký je dôležitý a jedinečný. V tvojich očiach dokonalý, aj keď má od dokonalosti možno ďaleko.
Láska je obeta.
Je to odvaha dať druhému svoje srdce. Bez neho by sme nedýchali. Nejestvovali. Je to veľká obeta. Väčšej niet a viac už nemôžeš dať. Veríš, že tvoje srdce bude stále biť a nebude zničené, no niekedy to tak nie je.
Ver mi, že ak ti dám raz svoje srdce, tak ťa budem naozaj ľúbiť. Nezáleží na tom čo s ním spravíš, pretože ti verím. No ak ma sklameš, rozpadne sa na malilinké kúsky, ktoré nedá úplne dokopy už nikto. Nikdy nebude ako predtým. Možno aj viem, že to spravíš, no dopustím to aj tak. To je láska. Dať mu všetko. Veriť mu a byť verný. Milovať ho so všetkým. Báť sa oňho. Rozosmievať ho. Plakať s ním. Byť mu oporou deň čo deň. Dať mu ochranné krídla v akejkoľvek situácii a za akýchkoľvek okolností. Starať sa oňho, tak, ako o seba.
Láska je motivácia a chuť prekonať aj nemožné, ak je nablízku. Tep je silnejší a slová sa vyslovujú ťažšie. Je to zmysel života.
Vždy som sa bála zaľúbiť. Nevedela som si predstaviť aké to môže byť, aké pocity budem pociťovať a ako zistím, že som skutočne zaľúbená. No prišlo to tak nečakane. V zlome sekundy, ktorej nechápem dodnes. Bála som sa niekomu dať svoje srdce, pretože som sa bála sklamania. Len som sa bránila, no moje srdce bolo silnejšie ako môj rozum. Je to láska. Aj keď sa ako veľmi snažíš, tak predtým čo ťa má stretnúť, jednoducho neutečieš.
Nie je to len o krásnych chvíľach. V láske ste spolu vždy. Nie len vo svetle, ale aj v tme. Práve, keď sa zdá byť všetko tmavé a všetci odchádzajú, no vy ste tu jeden pre druhého. Stále pre seba.
Dnes viem, že ľúbiť vie byť veľmi krásne, no zároveň tak ťažké a bolestivé. Často však jeden ľúbi viac ako ten druhý. Možno ľúbiš len ty. Vtedy musíš odísť. No srdce, ktoré si mala, keď si mu ho dávala, nebude už nikdy ako predtým. Bude pošliapané, unavené a zmätené. Takisto ako aj ty. Láska je totižto aj o tom. Vedieť kedy odísť, len aby bol ten druhý šťastný.
Lásku nechápem stále, asi nikdy ani nepochopím. No myslím si, že ten kto ľúbi, ľúbi rovnako ako aj seba, ba možno aj viac. Je pre mňa ťažké pochopiť, že môžeme ľúbiť viackrát. Ako malé dievčatko som si vždy predstavovala princa, ktorý si po mňa príde a spolu odídeme niekam ďaleko. Všetko bude tak krásne ako v tých rozprávkach a budeme žiť šťastne až do smrti. Myslela som si, že žijeme len pre jednu lásku a že zaľúbiť sa dá len raz. Dnes to malé dievčatko už nie som, no moje pocity sa nezmenili.
Nerozumiem ako môžeme dať svoje srdce niekomu a pritom vedieť, že mu dávame všetko. O pár mesiacov či rokov mu ho zobrať a dať ho zas niekomu inému. Neviem, možno som čudná ja, no asi to nie je pravá láska. Je to vôbec láska či ego, ktoré sa bráni? Alebo čo to vlastne je?
No pravá láska by mala byť jediná a posledná nie? Pre lásku jednoducho niet odpovede.
