My ľu­dia sme zvláštne by­tosti. Na­há­ňame sa za nie­kým, kto pred nami uteká, a od­str­ku­jeme toho, kto nás má na­ozaj rád. Asi to je v nás hl­boko za­ko­re­nené, inak by sme sa s tým ne­stre­tá­vali tak často.

Na svete exis­tuje veľa vecí, s kto­rými sa člo­vek učí po­pa­so­vať. Ne­opä­to­vaná láska patrí jed­no­značne me­dzi jednu z nich. Často je pre nás veľmi ťažké po­cho­piť, prečo člo­vek, s kto­rým to na za­čiatku vy­ze­ralo tak dobre, sa od­razu stia­hol do úza­dia a ďa­lej ne­vy­hľa­dáva našu spo­loč­nosť. Zo všet­kých síl sa sna­žíme prísť na to, kde sa stala chyba, čo sa po­ka­zilo a v čom sme zly­hali.

Sna­žíme sa mu pri­po­mí­nať, najprv to skú­šame po zlom, po­tom sa tvá­rime nad ve­cou a za­kon­ču­jeme to tým, že sme ochotní od­pus­tiť všetko, pre­hliad­nuť ne­dos­tatky a uro­biť aj ne­možné preto aby sa k nám vrá­til. A presne tu na­stáva chyba. V mo­mente, kedy za­bú­dame na seba sa­mých, na svoje hod­noty a zá­sady a sme ochotní na chvíľku stra­tiť seba, len preto aby sme zís­kali jeho. Pri­čom si ne­uve­do­mu­jeme, že na­ko­niec pri sebe aj tak ne­do­ká­žeme udr­žať ni­koho, kto s nami úp­rimne byť nechce. A ak sa nám to z ne­ja­kého dô­vodu na chvíľku po­darí, ver mi, že to ni­kdy ne­vy­drží.

www.pi­xa­bay.com

Na­miesto toho, by sme sa rad­šej mali na­učiť pri­jí­mať ži­vot taký, aký je. Ne­lip­núť na mi­nu­losti, na vy­po­ve­da­ných slo­vách, či ne­zmy­sel­ných sľu­boch, ktoré nie je v ľud­ských schop­nos­tiach do­dr­žať. Ne­mám rada reči ako: navždy ťa bu­dem mi­lo­vať“ alebo, „si pre mňa to je­diné, na čom zá­leží v resp. „ni­kdy ťa ne­opus­tím“. V hla­vách ľudí vy­vo­lá­vajú je­dine tak zmä­tok. Je­den sa s tým môže sto­tož­niť na­toľko, že ak by ho par­tner ná­ho­dou opus­til, ra­zom by sa mu zrú­til celý svet a dô­vera vo svoje po­city. Pre­tože každý člo­vek, s re­ál­nym po­hľa­dom na svet si musí uve­do­mo­vať, že vždy sa môže niečo po­ka­ziť. Že člo­vek sa zo dňa na deň mení a vy­víja, a sľu­bo­vať, že niečo bude rov­naké ako včera a ni­kdy sa to ne­zmení je veľme ne­zrelé.

Viac si ce­ním vy­jad­re­nie ak­tu­ál­nych ne­fal­šo­va­ných po­ci­tov, kedy viem, že práve v tejto chvíli to má vý­znam a som presne tam, kde mám byť, s tým pra­vým člo­ve­kom. A ak sa raz ná­ho­dou veci zme­nia, a tvoj par­tner sa roz­hodne, že viac nechce zo­tr­vá­vať vo vzťahu, ktorý ho už ne­us­po­ko­juje a ne­robí šťast­ným, je­diné, čo ti ostane je po­ďa­ko­vať sa za všetko, čo ste spolu pre­žili, pri­jať tento fakt a po­su­núť sa ďa­lej.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Na­po­kon si aj tak mys­lím, že v ži­vote stret­neme presne toľko ľudí, koľko mu­síme, aby sme sa do­pra­co­vali k tomu, s kým máme zo­star­núť.

Komentáre