Pokojne by som teraz mohla napísať, že nebo je viac belasé, čokoláda mi chutí sladšie a všetko ide akosi ľahšie. Ale to by bolo zrejme klišé. Ako to však potom napísať, keď v skutočnosti to presne takto cítim? Lebo naozaj, práve vďaka tebe sú moje rána krajšie. A na každé jedno z nich sa teším. Dokonca aj na to pondelkové.
Odkedy si sa stal súčasťou môjho života, zrazu viem, kam patrím. Viem aj to, kam by mali smerovať moje kroky. Dodal si mi totiž istotu, aby som nemala strach a kráčala. Nech to znie akokoľvek bláznivo, ale keby si mi zaviazal oči a chytil ma za ruku, tak by som sa ani trochu nebála. Smelo by som išla na akékoľvek miesto. Len aby si tam bol ty. So mnou.
pexels.com
Nikdy by som si nebola myslela, že všetko to, čo som si tak dlho budovala, za čo som bojovala a po čom som celý život túžila, som schopná z jedného dňa na druhý vymeniť za teba. Vzdať sa toho. No hlboko v srdci viem, že také rozhodnutie by som nikdy neľutovala. Hoci som si doteraz myslela, že mám všetko, tak dnes zisťujem, že predsa mi niečo chýbalo. Niečo proste nebolo v poriadku. Niečo nepasovalo tak, ako malo. A to si mi vlastne chýbal ty.
Neviem ti ani povedať, aký je môj svet zrazu krásny, keď ležím v tvojom náručí. Keď ma objímaš a ja mám hlavu opretú o tvoje plece. Keď cítim tvoju ruku hladkať ma po chrbte. Vieš, vtedy mi telom prechádza chvenie, ktoré môžeš pociťovať len pri jednom človeku. To chvenie, čo ti zježí všetky chĺpky na rukách, z ktorého máš husiu kožu a hlavu v oblakoch.
Neviem ti ani opísať, ako krásne sa cítim, keď ma bozkávaš. Už len tých pár sekúnd pred bozkom… Vieš, tých, ktoré už o ničom nerozhodujú, ale počas ktorých tebou otriasa túžba a ty si plný očakávaní z toho, čo príde. Tak už počas týchto krátkych chvíľ si uvedomujem, že to, čo bude nasledovať mnou zamáva. Že to bude tá vec, o ktorej budem najbližšie dni rozmýšľať. Vieš, tak, ako keď mi bolo pätnásť a srdce mi búšilo už len z myšlienok.
stocksy.com
Naozaj neviem, či ti to opisujem správne, ale môj život je naozaj krajší, keď ma držíš za ruku. Napríklad, keď sa prechádzame po parku. Ja sa vtedy vždy na teba pozriem a vidím ako očami beháš po okolitom svete. Ako keby si si chcel všetko, čo vidíš, zapamätať. Aby ti nič neušlo. Neviem sa vtedy na teba vynadívať. Obdivujem ťa za to, aký si. Čo všetko si všímaš. A preto nie si jediný, čo sa snaží vytvoriť si v tejto chvíli spomienky. Alebo aspoň zastaviť čas. Môj svet je v tom momente taký krásny, že si prajem, aby ten okamih trval večne. Aby nikdy neskončil. Aby sa to všetko, čo pri tebe cítim, nikdy nestratilo. Aby to bolo stále tu. V mojom srdci. V mojich očiach. A hlboko v mojej duši.
pexels.com
Ja nevravím, že si pre mňa ten pravý. Hoci by som si to veľmi priala. A nevravím ani, že si dokonalý. Hoci množstvo mužov by sa malo od teba čo učiť. Ja vravím iba to, že môj svet je omnoho krajší, keď si jeho súčasťou.
