Všetko nás ovplyv­ňuje, či sú to ľu­dia alebo „len“ vir­tu­álny svet. Po­stu­pom času zis­ťu­jem, že to čo ľu­dia pri­dajú na ins­ta­gram, má väč­šiu hod­notu ako nie­kedy. Je to viac ako len fotka, už len z toho, aká tá fotka je si vy­tvá­rame ob­raz o tom člo­veku. Je to už ve­rejný pro­fil, ktorý o tebe tiež niečo ho­vorí. To aký sta­tus zve­rej­níš na fa­ce­bo­oku o tebe do­káže po­ve­dať, aké máš myš­lienky. Po­pisy k fot­kám od­zr­kad­ľujú tvoje po­city. Po­šleš na snap­chate fotku na pár se­kúnd o tom, čo asi práve ro­bíš.

Po­tom sa nie­kedy ne­môžme ču­do­vať, že ľu­dia o nás ho­vo­ria. Áno, veď prečo nie? Ty im po­skyt­neš ma­te­riál s kto­rým oni pra­cujú. Nie vždy sa stre­tá­vame s dob­rými po­znám­kami pri na­šom mene, ale prečo máme krivý vý­raz? Nie každý je rov­naký. Vy­pus­tíme do sveta in­for­má­ciu a ne­vieme ni­kdy, ako ju iní ľu­dia po­cho­pia, prímu. Treba po­čí­tať aj s ne­ga­tív­nou oz­ve­nou.

zdroj: pe­xels.com

 

Po­stupne sme sa za­čali ohra­dzo­vať slov­ným spo­je­ním “ veď je to len fa­ce­book“ alebo „je to len fotka“.. Nie, je to prí­tom­nosť tejto vir­tu­ál­nej doby, ktorá sa nás do­týka čo­raz viac. Už to nie je „len“ fotka, ale je to fotka, ktorá o tebe niečo ho­vorí, už to nie je „len“ pro­fi­lovka, ale fo­to­gra­fia, ktorá ťa uka­zuje svetu.

Všetko má svoje zlo, žiadna vec nie je do­ko­nalá.. Za­bú­dame po­maly ako sa rie­šia prob­lémy ko­mu­ni­ká­ciou, ako sa dá úžasne po­roz­prá­vať o kon­flikte a nie po­slať správu alebo fotku s vý­stiž­ným po­pi­som a veľ­kými vý­krič­níkmi.

Rad­šej po­šleme ako od­po­veď smaj­líka, ako sfor­mu­lo­vať od­po­veď na otázku. Sna­žíme sa rie­šiť veci čo naj­rých­lej­šie ako sa dajú, nech­ceme strá­cať čas, ale ne­strá­came čas práve tým, že za­krý­vame naše hl­boké kon­ver­zá­cie do krát­kych správ, že na­miesto úp­rim­ného úsmevu po­šleme smaj­líka, že rad­šej na­pí­šeme k fotke s ka­ma­rát­kou ako si ju ne­sku­točne vá­žime, na­miesto toho, aby sme jej to po­ve­dali osobne?

zdroj: pe­xels.com

 

Takto strá­came sku­točný čas, mr­háme svoju po­zor­nosť na so­ciálne siete, ve­nu­jeme sa mo­bilu čo­raz čas­tej­šie.. Nejde o to ako do­ko­nale máme zla­dený ins­ta­gram, ale ako úžasne máme uspo­ria­daný ten náš re­álny svet. Bez všet­kých tých upo­zor­není, sr­die­čok, laj­kov a ko­men­tá­rov. Ži­jeme v dobe, kedy toto už stále bude naša sú­časť, ale prečo to as­poň trošku ne­ob­me­dziť?

 

Ne­za­me­ria­vať sa tak hl­boko na veci, ktoré sú on­line, ale skôr na tie, ktoré sú živé.

Buďme viac ak­tívny, ale nie tým, že nám bude na fa­ce­bo­oku svie­tiť pri na­šom mene ze­lená gu­ľôčka. Od­pú­tajme sa od tohto, skúsme viac viesť hl­boké roz­ho­vory, trá­viť viac času po­ze­ra­ním sa na prí­rodu.. Tie najk­raj­šie mo­menty on­line ne­za­ži­jeme. Ne­chajme našu so­ciálnu dušu off­line as­poň na chvíľu a dajme ze­lenú krás­nym re­ál­nym mo­men­tom.

Komentáre