Všetko nás ovplyvňuje, či sú to ľudia alebo „len“ virtuálny svet. Postupom času zisťujem, že to čo ľudia pridajú na instagram, má väčšiu hodnotu ako niekedy. Je to viac ako len fotka, už len z toho, aká tá fotka je si vytvárame obraz o tom človeku. Je to už verejný profil, ktorý o tebe tiež niečo hovorí. To aký status zverejníš na facebooku o tebe dokáže povedať, aké máš myšlienky. Popisy k fotkám odzrkadľujú tvoje pocity. Pošleš na snapchate fotku na pár sekúnd o tom, čo asi práve robíš.
Potom sa niekedy nemôžme čudovať, že ľudia o nás hovoria. Áno, veď prečo nie? Ty im poskytneš materiál s ktorým oni pracujú. Nie vždy sa stretávame s dobrými poznámkami pri našom mene, ale prečo máme krivý výraz? Nie každý je rovnaký. Vypustíme do sveta informáciu a nevieme nikdy, ako ju iní ľudia pochopia, prímu. Treba počítať aj s negatívnou ozvenou.
Postupne sme sa začali ohradzovať slovným spojením “ veď je to len facebook“ alebo „je to len fotka“.. Nie, je to prítomnosť tejto virtuálnej doby, ktorá sa nás dotýka čoraz viac. Už to nie je „len“ fotka, ale je to fotka, ktorá o tebe niečo hovorí, už to nie je „len“ profilovka, ale fotografia, ktorá ťa ukazuje svetu.
Všetko má svoje zlo, žiadna vec nie je dokonalá.. Zabúdame pomaly ako sa riešia problémy komunikáciou, ako sa dá úžasne porozprávať o konflikte a nie poslať správu alebo fotku s výstižným popisom a veľkými výkričníkmi.
Radšej pošleme ako odpoveď smajlíka, ako sformulovať odpoveď na otázku. Snažíme sa riešiť veci čo najrýchlejšie ako sa dajú, nechceme strácať čas, ale nestrácame čas práve tým, že zakrývame naše hlboké konverzácie do krátkych správ, že namiesto úprimného úsmevu pošleme smajlíka, že radšej napíšeme k fotke s kamarátkou ako si ju neskutočne vážime, namiesto toho, aby sme jej to povedali osobne?
Takto strácame skutočný čas, mrháme svoju pozornosť na sociálne siete, venujeme sa mobilu čoraz častejšie.. Nejde o to ako dokonale máme zladený instagram, ale ako úžasne máme usporiadaný ten náš reálny svet. Bez všetkých tých upozornení, srdiečok, lajkov a komentárov. Žijeme v dobe, kedy toto už stále bude naša súčasť, ale prečo to aspoň trošku neobmedziť?
Nezameriavať sa tak hlboko na veci, ktoré sú online, ale skôr na tie, ktoré sú živé.
Buďme viac aktívny, ale nie tým, že nám bude na facebooku svietiť pri našom mene zelená guľôčka. Odpútajme sa od tohto, skúsme viac viesť hlboké rozhovory, tráviť viac času pozeraním sa na prírodu.. Tie najkrajšie momenty online nezažijeme. Nechajme našu sociálnu dušu offline aspoň na chvíľu a dajme zelenú krásnym reálnym momentom.
