Nie­kedy je do­vo­lené vzdať sa. Po­ľa­viť. To, ale ne­zna­mená vá­ľať sa v se­ba­ľú­tosti.

Ako de­ťom nám ho­vo­rili, že mô­žeme ro­biť čo­koľ­vek po­kiaľ sa ne­vzdáme, že do­ká­žeme čo­koľ­vek, na čo si naša my­seľ spo­me­nie. Bolo nám po­ve­dané, že ne­ús­pech ne­pri­padá do úvahy. A keď sme spadli, rýchlo sme vstali a ute­kali ďa­lej.

Učili ma, dr­žať hlavu hore a pevne krá­čať oproti svetu.
Ale, čo keď už jed­no­du­cho ne­vlá­dzeš? Čo po­tom?!
Čo keď ne­vlá­dzeš pre­stať pla­kať?
Ur­čite si už viac­krát mala po­cit, že už ne­mô­žeš a ne­vieš čo ďa­lej. To nie je hanba, to je ži­vot. Všetci sme si tým pre­šli. Každý má právo zly­hať. Lebo si „musí“ za­žiť ako chutí zly­ha­nie.
Prečo si to nie­kedy ne­pri­známe? To, že je nám ťažko a že náš úsmev na tvári je len na­učený. V noci pla­kať a ráno sa hrať na hr­dinku nie je v po­riadku.
exercise-makes-you-smarterfoto: eli­te­daily.com

Takže, choď do toho! Dá­vaj na­javo svoje emó­cie a ne­hanbi sa za to. Možno to na­učíš aj os­tat­ných, že pri­znať pravdu je vždy lep­šie. Vzdať sa, zly­hať a pad­núť na samé dno. Také rany zvykne dá­vať len sám ži­vot. Po­cit toho, aké to je ne­vi­dieť žiadne svetlo na konci tu­nela.
Si ľud­ská by­tosť. Nie si na­prog­ra­mo­vaný ro­bot aby si deň čo deň, mala úsmev na tvári. V tvo­jom ži­vote bude ešte toľko skú­šok , ktoré ťa pre­sved­čia o tom, že tá po­sledná ne­bola tou naj­hor­šou. Mu­síš prejsť všet­kým. Ver mi, bude toho ešte veľa.
photo-1470163395405-d2b80e7450ed1foto: thought­ca­ta­log.com

Mô­žeš sa vzdať. Máš na to právo. Pre­tože, máš svoje is­toty. Nič ne­trvá večne, a ani po­rážka nie je večná. Čím ťaž­šie spad­neš, tým viac si bu­deš vá­žiť chvíle, keď si na vý­slní. Keď stra­tíš samú seba máš šancu ob­ja­viť tvoje lep­šie ja. Zo všet­kého si ber po­u­če­nie, všetky bo­lesti sa raz za­hoja.
Oslo­boď sa a daj si po­vo­le­nie na to, byť nie­kedy smutná a sen­ti­men­tálna. Ne­sta­raj sa o iných, nie­kedy ide len o teba.
Vzdaj sa. Po­maly sa for­muj.
Vzdaj sa a ne­chaj lie­čiť svoje srdce.
Vzdaj sa a sle­duj ako bu­deš rásť.
Vzdaj sa a zaži, aké to je stra­tiť vieru vo všetko, lebo ono sa ti to všetko vráti.
Za­čni sa dí­vať na svet inak, svet nie je gom­bička a ty nie si Su­per­man. Skús sa do seba za­mi­lo­vať znova a znova.

foto: tum­blr

Komentáre