Vianoce sú obdobím, kedy sú všetci ľudia k sebe akýsi milší, kedy každý každému praje len to dobré, kedy sa akosi prirodzene stávame citlivejšími a veci vnímame emotívnejšie. Asi preto si sa jej rozhodol napísať po veľmi dlhom čase. Nie preto, že by si si uvedomil, že ju máš rád, taký ty nie si. Napísal si jej len preto, lebo každý mal pri sebe niekoho a ty si zrazu zistil, že si sám. A potom, keď sa život vráti do starých koľají ju zas opustíš.
Ten príbeh dobre poznáš a dobre ho pozná aj ona.
Opakuje sa veľmi často. Keď sa nudíš, keď si zrazu sám, ti je dobrá aj ona, ale inokedy si na ňu ani nespomenieš. To, čo prežívaš nie je láska. Naopak, tvoje správanie je dosť sebecké. Stále jej lámeš srdce, akoby ju to nebolelo. Možno sa dokonca aj tvári, že ju to nebolí, ale len preto, že je silná žena a silné ženy neplačú. Silné ženy idú vpred aj napriek ranám, ktoré možno svet nevidí, ale existujú a sú dokonca veľmi veľké.
Ona dobre vie ako ten príbeh skončí. Nemysli si, že je naivná. Veľmi dobre ťa pozná, tvoje úmysly odhalila už dávno. Svojej najlepšej kamarátke by poradila, aby sa neopovážila sa s takým mužom stretávať, ale zrazu, keď sa to stalo jej, všetko bolo iné. Nedokáže počúvať rozum, ktorý jej už dávno ukazoval výstražné znamenia. Ten rozum kričal, že tento muž nie je vhodný pre život. Tento muž si ju nebude vážiť. Tento muž sa s ňou len zahráva. Tento muž nemiluje.
Čo z toho, že niečo káže rozum, keď ona dá aj tak prednosť citom.
Citom k tebe. Iný muž by si to vážil. Iný muž by jej nosil kvety k nohám. Iný muž by bol najšťastnejším človekom na tejto planéte, keby ho ona vpustila do jej života. Ona si však vybrala teba. Nikdy od teba nepočula ani jedno “ďakujem”, ale zvykla si. Klameš jej, zahrávaš sa s ňou a tváriš sa, akoby si nič zlé, čo by niekomu mohlo ublížiť, ani nerobil.
Ak máš v sebe aspoň kúsok srdca a citov, nechaj ju ísť. Prestaň sa jej stále miešať do života. Odíď. Nechaj ju zariadiť si svoju budúcnosť bez teba. Pre teba je ľahké to urobiť, pre ňu je však také rozhodnutie spraviť nemožné.
