Som vo veku, kedy otázka: „Kedy sa vydáš?“, je skoro na dennom poriadku. Nechápte ma zle, svadby zbožňujem. Stále ma dojme, ak zistím, že niekto blízky sa vydáva alebo žení. Ale prečo je tak nepochopiteľné, že je mi dobre aj samej? Musím byť stále v nejakom (nezmyselnom) vzťahu? Nevravím, že nechcem nájsť svoju životnú lásku, ale byť s niekým len preto, aby som nebola sama alebo kvôli tomu, že už „mám na to vek“, to mi nedáva zmysel. Ak mi niekto „nereže“ a nie je tam chémia, tak to radšej ukončím už v zárodku.

Minule sa mi stalo, že som sa nechtiac, alebo skôr nevedomky, usmiala na muža, ktorý sedel v aute za oknom, v ktorom som si kontrolovala účes. Nie, žeby som sa neusmievala na mužov, ale jeho som si v tom aute nevšimla, tak aby som zachránila trápnu situáciu, usmiala som sa na neho a išla ďalej. Za sklom vyzeral celkom fajn, opätoval mi úsmev, no keďže som sa ponáhľala do práce, neriešila som to. Keď ma však (na moje prekvapenie) dobehol  na najbližšej križovatke, už sa mi taký úžasný nezdal. Chcel, aby som si uložila jeho číslo, veď ak budem chcieť, mám sa mu ozvať. Ale načo, keď tam nepreskočila iskra a ísť s niekým na rande len zo slušnosti ma nebaví? Ale oceňujem aspoň jeho námahu, no to, že sa na niekoho usmievam, neznamená, že som z neho hneď paf.

Dosť často si všímam na ženách, že sme tak trochu naivné. Hneď ako nás niekto celkom „schopný“ osloví, ideme sa z toho zblázniť a skáčeme ako dotyčný píska. On je rád, lebo má navrch a v duchu sa smeje, ako ľahko sme mu naleteli. Prečo nenecháme mužom priestor byť originálny? Kde sú tie časy, kedy muži o ženy bojovali, písali im romantické listy, skladali zamilované piesne, maľovali im obrazy? Nechajme mužov dobíjať nás.

Zostarnúť sama s tuctom mačiek pobehujúcich po byte nie je moja vysnívaná predstava budúcnosti, iba chcem, aby sa môj budúci muž nevzdal hneď pri prvom mojom odmietnutí, ale aby o mňa bojoval, dobíjal ma. Chcem mu to troška „sťažiť“, nech nie som len „lacný úlovok“, pretože „lacnú korisť“ si nebude tak vážiť, ako niekoho, koho si získal po „ťažkom boji“.  A ak sa chlap vzdá hneď na začiatku, tak viem, že o mňa nestojí, ako by som chcela.

Preto ženy nechajme mužov fantazírovať, nech nás dobíjajú, snažia sa nás získať aj niečím iným ako sladkými rečičkami a vyzývam mužov, bojujte o nás, oplatí sa to.

zdroj fotografií: tumblr