To sme my ženy. Nie­kedy ne­máme ani po­ňa­tia o tom, čo chceme. Nie­kedy to vieme úplne presne. Nie­kedy pla­čeme. Ino­kedy sa sme­jeme. Každá túži po láske ako z filmu. A všetky chceme všetko a hneď. Vy­dýchni. Ne­po­náh­ľaj sa za ni­kým a ni­čím.

Veľká pod­stata vecí okolo teba je pod tvo­jím ve­le­ním. Su­per však? Tak za­veľ, nech sa máš ako vo sne.

Ja som sa to bez­pod­mie­nečne na­učila pri to­pán­kach ako správna žena. Ak ne­jaké chcem, ne­chám svoju pe­ňa­ženku, aby som ich mala 🙂 A je to na­ozaj dosť jed­no­du­ché. Do­voľ ve­ciam, aby ne­boli vždy pod kon­tro­lou. Aby ži­vot ne­bol vždy na­plá­no­vaný. Jasné, nejde to vždy. Ale urob to vždy, keď je to as­poň možné. Nauč sa žiť týmto dňom a touto chví­ľou. Nechci všetko vy­rie­šiť. To zlé čo sa ti stane. Ne­bo­juj s tým. Ne­chaj, nech sa to stane. Ak má člo­vek ne­jaké po­vin­nosti, kaž­dému je lep­šie, keď to nie­kto vy­rieši za neho. Pred­stav si toho „nie­koho“ v akej­koľ­vek ťaž­kej ži­vot­nej si­tu­ácii.

unsp­lash.com

Skús as­poň na čas ne­chať veci, nech sa stanú.

Vy­ber si ob­lasť ži­vota, ktorá ťa trápi a nie úplne podľa tvo­jich pred­stáv sa jej darí. Presne tú ob­lasť ne­chaj tak. Zmeň len svoj po­stoj. Prijmi to čo je, tak ako to je.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Tam, kde pri­veľa kon­tro­lu­ješ, pre­staň úplne. Tam, kde sa veľmi po­náh­ľaš, skús spo­ma­liť a tam, kde ob­vykle kri­číš sa stíš a po­čú­vaj… Ne­chaj sa uná­šať prú­dom ako loď na mori a uží­vaj si to. Od­stráň zo svojho ži­vota ne­tr­pez­li­vosť, na­há­ňa­nie sa stále za nie­čím a boj. Do­voľ tomu zlému a smut­nému v tvo­jom ži­vote ply­núť. Aj to zlé je sú­čas­ťou tvojho ja. Nechci to za­ho­diť, za­bud­núť alebo zme­niť.

unsp­lash.com

Pa­mä­táš si ako si spadla z bi­cykla a ako to bo­lelo? Te­raz sa usmie­vaš. Lebo tá jazva na tom ko­lene byť mala. Aj vďaka tomu vieš te­raz bráz­diť všetky lesné ces­tičky. Ni­jako si tú bo­lesť ne­zme­nila vtedy. Ni­jako sa žiadnu bo­lesť ne­snaž zme­niť ani pri ďal­ších pá­doch.

Každý pád vezmi, nie ako niečo, čo treba na­pra­viť. Alebo s čím treba niečo uro­biť. Ale ako niečo, čo sa tak malo stať a čo ťa má na­kop­núť. Nech je to dô­vo­dom toho sa ne­vzdať. Lebo ten roz­chod ur­čite nie je to po­sledné, čo si s mu­žom za­žila. Ešte ťa čaká vzťah ako z roz­právky. No ne­byť tej bo­lesti, roz­právka by ne­mala zmy­sel. Tak ju ne­chaj pre­bo­lieť.

You live only once ! Áno ži­ješ len raz, tak to zlé ber ako sú­časť toho krás­neho čo ťa ešte čaká 🙂

Komentáre