Po­hľad máš upria­mený na hory a lesy pred te­bou. Je to slo­bodný po­hľad. Tak slo­bodný, ako len môže byť …

Slo­boda pred­sta­vuje veľa. No ty si to do­te­raz ne­vní­mala. Bola si v za­jatí tie­ňov člo­veka, ktorý sa ne­za­cho­val k tebe ako správny muž. No te­raz si sa od neho od­pú­tala. Ko­nečne to cí­tiš.

Do očí sa ti tla­čia slzy, len čo si spo­me­nieš na tie chvíle, čo si s ním za­žila.

Mys­líš na to, ako pri­šiel za te­bou, keď si bola osa­melá. Na to, ako sa ťa sna­žil ro­zo­smiať, keď ti bolo naj­hor­šie. Na to, ako s te­bou dlhé noci vo­lá­val, keď si ne­mohla spať. Na to, ako ti vaše správy ne­dali spá­vať. Na to, ako ťa dr­žal za pás a boz­ká­val ťa na te­meno vla­sov. Ešte do­te­raz cí­tiš jeho vôňu na svo­jom ob­le­čení.

Tie chvíle sa už ne­vrá­tia. Je to krutá pravda. Už ti ne­na­píše správu s tex­tom: „Chý­baš mi… chcel by som ťa mať pri sebe.“ Už ti ne­bude šep­kať do uška ako moc ťa má rád. Už ťa ne­po­hladí po líci a ne­zot­rie ti slzu, keď bu­deš smutná. Už sa spolu ne­bu­dete pre­chá­dzať za ruky po meste a ne­bu­dete sa spolu smiať.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
amor-boho-casal-couple-Favim.com-2865649

pin­te­rest.com

Zme­nil sa. 

Ne­bol to už ten mi­lo­vaný člo­vek. Oc­hla­dol. Zo dňa na deň. Ne­ve­dela si presne, aký bol dô­vod, no po­ve­dal ti, že to nemá zmy­sel. Keď sa díva na to re­álne, nič ne­vidí. Nemá to per­spek­tívu. Nemá to ná­dej. Zmi­zol ti zo ži­vota a s ním sa vy­tra­til aj tvoj jas z očí. Vy­tra­til sa po­ti­chu.

Všimla si si len to prázdne miesto vedľa teba, čo po ňom zo­stalo. To bo­les­tivé miesto. Priala by si si, aby to tak ne­bolo. Aby si ot­vo­rila oči a stál tu pri tebe. Dr­žal ťa za ruku a uis­ťo­val ťa, že je stále pri tebe a spolu všetko do­ká­žete. No nie je tu.

A ty ho mu­síš ne­chať ísť. Roz­ho­dol sa sám.

fre­e­pik.com

Keď nie­kto opustí krásnu, mladú, am­bi­ci­óznu ženu ako si ty, asi si ťa ne­za­slúži. Ne­bol to správny muž.

Te­raz bu­deš sama. Ne­viem koľko. Me­siac, dva me­siace, pol roka. Ne­viem. Ale to je v po­riadku. Láska, tá pravá, po­tre­buje čas.

Stále sto­jíš na ze­le­nej tráve, ktorá prí­jemne šteklí tvoje nohy (trošku iró­nia, keď je vonku -20, nie? Za­poj pred­sta­vi­vosť). Sto­jíš tu sama. Silná, mladá a hlavne úp­rimná, taká si TY.

Mu­síš ho ne­chať v mi­nu­losti a dať voľ­nosť bu­dúc­nosti. Pusti si svoju šťastnú bu­dúc­nosť do ži­vota. Daj jej slo­bodu a voľ­nosť.

Ne­chaj voľnú cestu svo­jej se­ba­re­a­li­zá­cii. Ces­tuj, píš, kresli, vy­mysli niečo kre­a­tívne, nauč sa nový ja­zyk, pri­hlás sa na bri­gádu, vzde­lá­vaj sa, sta­raj sa o dru­hých a hlavne, mi­luj seba samú.

Prijmi sa. Maj sa rada. Ukáž kto na­ozaj si a po­tom príde aj muž, o kto­rom sní­vaš.

 

Komentáre