Počula si už také to klišé, že vo svojom živote stretneš človeka, ktorý ti navždy utkvie v mysli a v srdci? Možno spolu ani neprežijete plnohodnotný vzťah, dokonca sa ani dostatočne nespoznáte, ale ten pocit, ktorý vo vás vyvolal ostane. Bude mať v tebe špeciálne miesto.
Mne sa to stalo, a keď sme sa po rokoch stretli, opäť som mala pocit, že prežívam to isté, ako keď som mala šestnásť rokov. Milé dámy (a možno i páni), pocity nám občas vedia zahmliť myseľ. Keď sa s ním opäť stretneš, áno, bude mať veľa z osoby, ktorú si poznala v minulosti, ale za tie roky života, sa toho vie vždy veľa zmeniť. Nezabúdaj na to, že ľudia dozrievajú, menia sa, a rany v podobe jaziev často ostávajú dlhšie, ako by sme si priali.
Vždy k tebe budem niečo cítiť
Niekedy si ani nie som istá, ako by som ten cit, ktorý voči tebe chovám, mala pomenovať. Si pre mňa jednoducho výnimočný a bodka. Kedykoľvek ťa uvidím, doslova počujem tlkot svojho srdca. Cítim každú nervovú bunku svojho tela. Takto nejak by som opísala, čo pri tomto človeku prežívam.
Ako veľký fanúšik romantických filmov a kníh (veď tie sú, koniec koncov, motiváciou, vďaka ktorej som tu začala písať), by som chcela veriť tomu, že keď takého človeka stretnete, nič vás nemôže zastaviť. Hm, asi by som ich mala trošku obmedziť. Nechcem vyznieť ako depresívna autorka, ale žiaľ, v reálnom živote sa bežne nebeží s kyticou na letisko. Niekedy to skrátka nevyjde a nezáleží na tom, ako veľmi si to prajeme.
Niekedy sme uväznené medzi „veď nebuď príliš hrdá, skús to“ a „váž si samú seba.“ Milá žena, ak neukáže ani trošku snahy, neponižuj sa zbytočne, niekedy to aj tak nepomôže.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.