Nemyslela som si, že je to reálne. Že niečo také existuje len v rozprávkach. A už vôbec som nedúfala v to, že by sa to mohlo stať v i mne. Ale ono sa to skutočne stalo a to vďaka tebe. Vďaka tomu, že si ma naučil znova milovať, vďaka tomu, že si mi ukázal ako vyzerá skutočná láska. Aby si ma presvedčil, že to čomu niekde v kútiku duše možno ešte verím, sa môže stať pravdou…
Vďaka tebe som sa naučila, že láska nie je len o prijímaní, ale hlavne o dávaní. Naučila som sa dávať. Naučila som sa dávať nie len po kúskoch, ale dávať všetko. Naučila som sa, že milovať znamená naučiť sa veriť.
Milovať znamená dať možnosť človeku, aby tvoju dôveru sklamal a pritom nadovšetko veriť, že to niky neurobí. Naučila som sa, že v živote človeka existuje niekde možno v diaľke, možno niekde v blízkosti, človek, ktorý ti dá možnosť riskovať všetko. Riskovať to, že by ti mohlo byť ublížené. Vďake tebe som dostala možnosť stáť pri človeku v dobrom i zlom. Byť pri ňom v zdraví i v chorobe. Naučila som sa obetovať. Obetovať samu sebe na úkor teba. Išlo to samé, ale bolo to tak preto, lebo som to tak cítila. Nerobilo mi problém, prísť za tebou 200 km každý deň. Doniesť ti tašku plnú veci čo máš rád. Dávať ti oporu a priniesť ti slnko do tmy, v ktorej si ho ty už viac nevidel. Dala som ti všetko čo som mala. To málo a pritom tak strašne veľa.
zdroj: pexels.com
Viem pritom všetkom, že som ti dala najviac čo som mohla, pretože som ti dala svoje srdce a dala som ti seba. To všetko mi však stálo za to jediné. Počuť tú úžasnú vetu z tvojich úst, ktorú si opakoval stále dookola : „ Si krásna, no nemáš len krásnu tvár, ale máš hlavne krásne srdce.“ Chcem ti však povedať jedno, to srdce sa stalo krásnym vďaka tebe. Pretože práve vďaka tvojmu srdcu som sa stala lepším človekom…
