Vo vzťahu ti všetko funguje, si zamilovaná do svojho partnera a nevieš si predstaviť, že by si mala žiť iný život. Je tu však jedno veľké ALE. Príde spoločné bývanie, možno príde aj manželský život, neskôr deti, povinnosti bežného života, stereotyp, platenie účtov, hypotéky a tak ďalej.
Zo vzťahu sa bude pomaly vytrácať nežnosť, romantika a spoločné chvíle. Tie nahradia hádky, nedorozumenia a nechuť niečo riešiť. V extrémnom prípade sa môže objaviť zatajovanie problémov, klamanie a dokonca aj nevera.
Riešenie? Mal by nasledovať rozchod alebo rozvod, pretože zostávať v nefungujúcom vzťahu nemá zmysel. Pokiaľ však už budete mať deti, možno začnete uvažovať aj o možnosti zostať spolu kvôli deťom. Je to správne?
Rozhodnutie je na každej dvojici osobitne, no dávať deťom za vzor nefungujúci vzťah nie je práve najšťastnejšie. Lepšie (a hlavne zdravšie) je pre nich vyrastať s rodičmi, ktorí sú možno od seba, no sú šťastní. Vychádzajú spolu ako kamaráti a snažia sa dávať deťom čo najviac lásky. A potom aj ich budúci partneri.
Odpovedz si sama pre seba, ty by si chcela vyrastať v rodine, ktorá je síce kompletná, no každý večer sa v kuchyni odohrávajú hádky? Asi ťažko. Je to len hra na dokonalú rodinku, a pri tom to tak nie je. Pozor, deti vnímajú, ak nie je mama šťastná či ocko spokojný. Nasávajú do seba tú atmosféru klamstva, predstieraného šťastia a koniec koncov v staršom veku sa budú cítiť dokonca vinné za ich nešťastie. Lebo veď všetko to bolo „kvôli deťom“.
Myslíš si, že vieš čo je pre tvoju ratolesť to najlepšie – kompletná rodina, ale je skutočne kompletná, keď si v nej s partnerom, s ktorým ste síce fyzicky spolu, ale duševne a pocitovo nie? Možno to robíš len kvôli tomu, že sa nechceš vzdať svojej rozprávky, ktorú si mala od detstva v hlave.
Pre deti by si sa s partnerom mala vedieť obetovať a snažiť sa všetko vyriešiť, no ak narazíte na problém, ktorý skutočne nemá riešenie a trápite sa niekoľko mesiacov či dokonca rokov, jedným z východísk je žiť oddelene.
