Aj ty, aj ja.
Máme osobu, na ktorú chceme zabudnúť. Máme niekoho, kto nám veľmi ublížil alebo koho sme veľmi milovali a chceme na neho zabudnúť. Lebo keď niekto z nášho života odišiel, jediné čo po ňom zostalo je bolesť. A tak plačeš ráno o tretej a nevieš definovať, prečo si tak prázdna. Nevieš čo sa s tebou stalo a ako z toho von. Nalievaš si druhý pohár vína a prosíš, nech na neho zabudneš.
Myslíš si, že ti bude lepšie. Myslíš si, že keď ho pustíš, oslobodíš sa. Robíme to všetci. Vieme, že nám niečo ublíži a opustí nás, no predsa do toho ideme. Predsa to robíme.
Aj ty, aj ja.
Možno je to niečo, čo by si si rada pamätala, veď predsa … v tých chvíľach si bola šťastná. Mala si všetko, čo si chcela a smiať sa bola pre teba maličkosť. Milovala si nočné prechádzky, milovala si pizzu o jedenástej večer, milovala si bozky počas filmu v kine. Milovala si, ako ťa miloval on. Ako ti to dokazoval. Doniesol ti čokoládu na nervy, stavil sa v kaviarni pre kávu a utešoval ťa v zlých dňoch. Bol pre teba oporou. Snažila si sa byť oporou aj ty jemu.
Všetci máme niekoho, na koho sa snažíme zabudnúť. S kým sme toho veľa prežili, no už nie sme spolu v kontakte. S kým sme prežívali všetky svoje šťastné a aj zlé dni.
Ale, ako sa od neho oslobodiť? Ako na neho naozaj zabudnúť? Pretože vieš, že čím ďalej ho budeš ľúbiť, tým ďalej to bude bolieť viac.
Daj tomu čas. Tieto tri slová sú veľmi mocné. Čas zahojí rany, scelí nás a my sa budeme môcť slobodne nadýchnuť. A zrazu ani nebudeš vedieť ako, vstaneš z postele bez toho pocitu, že si neľúbená.
Pretože vtedy už budeš ľúbená tými správnymi ľuďmi. Daj tomu čas.
