Áno, správne čítaš. Hrám hru, na ktorú všetci nadávajú. Teda tí, ktorí ju nehrajú. To je také naše, typické slovenské. Nadávať na všetko a všade, nemusí to mať nejakú veľkú príčinu.

Pritom my, poké-maniaci, nikomu nič zlé nerobíme. Otravujeme ťa tým? Uberáme ti čas, alebo energiu? Žiadame od teba za to niečo? Myslím, že ani jedno.

Náhodou je to sranda, keď vystúpim z autobusu a okrem mňa sa traja ďalší ľudia pozrú do mobilu, lebo vieme, že naša zastávka je miesto, kde si môžeme pozbierať pokébaly do zásoby a kde sa zdržuje Bulbasaur. Hodíme na seba veľavravné úsmevy a každý si ide po svojom.

Dospelí sa sťažujú, že deti hľadia len do mobilov. Lenže to robili aj predtým, ako prišla táto mánia. A naviac nesedia stále iba doma za počítačmi, ale pokémoni ich dostali von. A mimochodom, keď sme pri deťoch. Ja ním nie som už dávno. Tak isto ako moji kolegovia, tiež lovci. Všetci sme dospelí ľudia, ktorí sa len možno nachvíľu chcú vrátiť do detských čias.

Takže ak sa ti to nepáči a chceš ďalej nadávať akí sme hrozní, keď to hráme, nech sa páči. Pokračuj. S nami to nie len že nič nerobí, my ani neprestaneme.
A ak si naopak tiež blázon do pokémonov, môžeš sa v komentári pochváliť svojou zbierkou, prípadne dať typy pre ostatných, kde je týchto príšeriek najviac.

Lovu zdar!