Nie­kedy mám po­cit, že už ani ne­viem, kto som. Mám po­cit, že keby som sa dnes zľahla pod zem, ni­kto si to ani ne­všimne. Proste by som tu ne­bola a svet by išiel ďa­lej. Áno. So 100%-nou is­to­tou viem po­ve­dať, že svet by ďa­lej išiel.

rosamund-pike-wallpapers-hd

zdroj: wall­pa­persdsc.net

Nie vždy som ta­káto bola. Rada som sa usmie­vala, rada som trá­vila svoj čas s pria­teľmi. Mi­lo­vala som kone, knihy, sno­wbo­ard, tu­ris­tiku a ces­to­va­nie. Rada som sa ob­klo­po­vala ľuďmi.

Ach, pa­mä­tám sa, že môj diár bol na­pl­nený od hora dole a viem si presne spo­me­núť na kar­havé slová mo­jej mamy, aby som ne­za­budla na to, že deň má iba dvad­saťš­tyri ho­dín.

Rada som expe­ri­men­to­vala, mi­lo­vala som tvo­riť. Sem tam som si po­zrela ne­jaký dobrý film, pre­čí­tala knihu a keď som se­dela, na­ozaj som si to vy­chut­ná­vala, pre­tože času, ktorý som trá­vila sama so se­bou bolo na­ozaj málo. Vše­tok čas som sa sna­žila roz­de­liť rov­no­merne. Na to, čo mu­sím uro­biť, na to, čo si že­lám uro­biť no a po­tom tá rov­no­merná a naj­väč­šia časť môjho času bola ve­no­vaná TEBE.

Aj keď to zna­me­nalo, že kvôli tebe pre­ces­tu­jem pár sto­viek ki­lo­met­rov, aj keď to zna­me­nalo, že si na dru­hej strane na­šej ma­lej re­pub­liky alebo že spolu bu­deme len na pár ho­dín. Bola som ochotná aj na­priek tomu, že za­ned­bám iné, aka­de­mické po­vin­nosti, ktoré pre mňa zna­me­nali na­ozaj veľa. Aj tak som bola ochotná. Dať ti všetko. Veď tak to má predsa vo vzťahu vy­ze­rať.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ne­vi­dela svet re­álne, možno som si za­budla zlo­žiť ru­žové oku­liare, ne­viem. No jedna vec zo­stáva a je istá. Po­ní­žil si ma. Celý ten čas si ma vy­uží­val na ne­jaký svoj „po­kus“, ktorý ti evi­den­tne vy­šiel. Zau­jí­mavé, že som to ne­ča­kala práve od teba.

ebe2f7de27b28f1c741b7e255896371f

foto: pe­xels.com

Chla­pec, ktorý mi zme­nil svet. Ktorý chcel spolu so mnou bo­jo­vať proti ve­ter­ným mly­nom, ktorý sa smial z diev­čat, kto­rých ego sia­halo až k ob­la­kom. Ktorý po­hŕdal ka­ma­rátmi, kto­rých je­diný cieľ bolo oku­po­vať bary v okolí. Chla­pec, bez kto­rého te­raz veci dá­vajú jasný vý­znam.

Ne­viem či si to plá­no­val. Ub­lí­žiť mi, vy­užiť ma a po­ní­žiť. Možno si len ne­ve­del, kto si ty sám. Možno si sa po­tre­bo­val nájsť a po čase strá­ve­nom so mnou si po­cho­pil, že všetky tie veci, kto­rými si po­hŕdal sa zrazu pre teba stali pri­ja­teľ­nými. Je to zvláštne, ako sa člo­vek do­káže zme­niť. Stále na ľu­ďoch ob­di­vu­jem ich dar pre­tvárky. A dnes pat­ríš aj ty k ľu­dom, kto­rých ob­di­vu­jem.

My dvaja sme sa vždy sprá­vali a mys­leli po­dobne. A dnes? Dnes sme sa kom­pletne zme­nili. Ke­dysi sme to boli my, ti­ché deti, ktoré majú presne na­plá­no­vaný ži­vot, do kto­rého patrí do­ko­nalé vzde­la­nie. Dnes? Dnes si to ty a tie diev­čatá, z kto­rých si sa smial a ka­ma­ráti, ktorý oku­pujú bary. Aj ja som sa zme­nila. A ne­po­chybne k hor­šiemu. Už ne­mám plány, ne­mám diár, pria­te­ľov som vo všet­kom tom zmätku nie­kam odo­hnala a moje zá­ľuby upadli do za­bud­nu­tia. Zme­nila som sa. Ale jedna vec sa ne­zme­nila. Nez­me­nilo sa to, kým som. Za celý ten čas sa zme­nili len moje zá­ľuby a pri­ority. Stále bo­ju­jem proti ve­ter­ným mly­nom, stále sta­viam vzdušné zámky.

pexels-photo-246804

foto: pe­xels.com

Naj­hor­šie na tom je to, že celý ten čas som to dá­vala za vinu tebe. Že si ma zni­čil tým, ako si sa ku mne sprá­val, no pravda je taká, že ma ni­čila pred­stava toho, žeby si v mo­jom ži­vote na­ďa­lej za­stá­val tak vý­znamné miesto…

Komentáre