Niekedy mám pocit, že už ani neviem, kto som. Mám pocit, že keby som sa dnes zľahla pod zem, nikto si to ani nevšimne. Proste by som tu nebola a svet by išiel ďalej. Áno. So 100%-nou istotou viem povedať, že svet by ďalej išiel.

zdroj: wallpapersdsc.net

Nie vždy som takáto bola. Rada som sa usmievala, rada som trávila svoj čas s priateľmi. Milovala som kone, knihy, snowboard, turistiku a cestovanie. Rada som sa obklopovala ľuďmi.

Ach, pamätám sa, že môj diár bol naplnený od hora dole a viem si presne spomenúť na karhavé slová mojej mamy, aby som nezabudla na to, že deň má iba dvadsaťštyri hodín.

Rada som experimentovala, milovala som tvoriť. Sem tam som si pozrela nejaký dobrý film, prečítala knihu a keď som sedela, naozaj som si to vychutnávala, pretože času, ktorý som trávila sama so sebou bolo naozaj málo. Všetok čas som sa snažila rozdeliť rovnomerne. Na to, čo musím urobiť, na to, čo si želám urobiť no a potom tá rovnomerná a najväčšia časť môjho času bola venovaná TEBE.

Aj keď to znamenalo, že kvôli tebe precestujem pár stoviek kilometrov, aj keď to znamenalo, že si na druhej strane našej malej republiky alebo že spolu budeme len na pár hodín. Bola som ochotná aj napriek tomu, že zanedbám iné, akademické povinnosti, ktoré pre mňa znamenali naozaj veľa. Aj tak som bola ochotná. Dať ti všetko. Veď tak to má predsa vo vzťahu vyzerať.

Nevidela svet reálne, možno som si zabudla zložiť ružové okuliare, neviem. No jedna vec zostáva a je istá. Ponížil si ma. Celý ten čas si ma využíval na nejaký svoj „pokus“, ktorý ti evidentne vyšiel. Zaujímavé, že som to nečakala práve od teba.

foto: pexels.com

Chlapec, ktorý mi zmenil svet. Ktorý chcel spolu so mnou bojovať proti veterným mlynom, ktorý sa smial z dievčat, ktorých ego siahalo až k oblakom. Ktorý pohŕdal kamarátmi, ktorých jediný cieľ bolo okupovať bary v okolí. Chlapec, bez ktorého teraz veci dávajú jasný význam.

Neviem či si to plánoval. Ublížiť mi, využiť ma a ponížiť. Možno si len nevedel, kto si ty sám. Možno si sa potreboval nájsť a po čase strávenom so mnou si pochopil, že všetky tie veci, ktorými si pohŕdal sa zrazu pre teba stali prijateľnými. Je to zvláštne, ako sa človek dokáže zmeniť. Stále na ľuďoch obdivujem ich dar pretvárky. A dnes patríš aj ty k ľudom, ktorých obdivujem.

My dvaja sme sa vždy správali a mysleli podobne. A dnes? Dnes sme sa kompletne zmenili. Kedysi sme to boli my, tiché deti, ktoré majú presne naplánovaný život, do ktorého patrí dokonalé vzdelanie. Dnes? Dnes si to ty a tie dievčatá, z ktorých si sa smial a kamaráti, ktorý okupujú bary. Aj ja som sa zmenila. A nepochybne k horšiemu. Už nemám plány, nemám diár, priateľov som vo všetkom tom zmätku niekam odohnala a moje záľuby upadli do zabudnutia. Zmenila som sa. Ale jedna vec sa nezmenila. Nezmenilo sa to, kým som. Za celý ten čas sa zmenili len moje záľuby a priority. Stále bojujem proti veterným mlynom, stále staviam vzdušné zámky.

foto: pexels.com

Najhoršie na tom je to, že celý ten čas som to dávala za vinu tebe. Že si ma zničil tým, ako si sa ku mne správal, no pravda je taká, že ma ničila predstava toho, žeby si v mojom živote naďalej zastával tak významné miesto…