„Jednoducho strata slobody. Medzi mužmi sa hovorí, že po svadbe sa každá žena zmení, a tak ešte nechcem sedieť doma pri svojej manželke, ktorá ma nepustí s kamošom von, či bude chcieť, aby som sa jej vo všetkom prispôsoboval s výhovorkou, že som jej manžel. Na všetko by sme boli už len dvaja, každá aktivita, rozhodnutie, už nič by som nerobil iba sám za seba.“ – Stanislav, 29 rokov
„Ok, priznám sa, že aj ja mám strach, no ak by som mal určiť, z čoho to je … tak to bude z toho, že nikdy nevieme, či sme našli tú pravú. Na svete je mnoho žien, čo ak sa ožením s tou nesprávnou? Kým si neprejdem viacerými vzťahmi, nebudem vedieť, čo ma robilo šťastným, a ktorá by si prsteň na ruke naozaj zaslúžila. Desí ma fakt, že navždy by znamenalo byť len s jednou a nevyskúšať svoje možnosti.“ – Juraj, 26 rokov
„Hmm, neviem či je to strach, skôr rešpekt voči zodpovednosti. Ak by som nejakej žene sľúbil, že ju budem milovať navždy a všetky tie veci, čo sa v kostole hovoria, myslel by som to vážne. No kto vie, čo bude o pár rokov? Budem ja ten, čo sklamal a klamal? Je to vážny krok ísť do spoločného bývania, svadby, či mať spolu deti. Preto je pre mňa ideálne najprv randiť dostatočne dlho a nerobiť unáhlené rozhodnutia.“ – Rastislav, 28 rokov
„Ja na také niečo jednoducho neverím. Príde mi to, že až do smrti vydrží vzťah jedine tak vo filmoch. Toto je skutočný život, problémy, prekážky, … ešte som nerandil so ženou, s ktorou by sme sa na niečom nepochytili. Prečo by som potom mal vážny záväzok, aby som takto žil roky? Je to až príliš ideálna predstava, ktorej netreba veriť, aby ste neostali príliš sklamaní.“ – Filip, 25 rokov
