Tieto riadky sú o mužovi, ktorý vravel, že ma miluje, ale jeho činy hovorili pravý opak. Rada by som napísala, že som nepodľahla jeho čaru, našla som si niekoho iného a môj život bol šťastný a dokonalý. Bohužiaľ, nestalo sa. Bola som zamilovaná až po uši. Dostal sa mi do hlavy a odtiaľ putoval priamo do srdca. Nedokázala som tomu zabrániť. Vlastne som ani nechcela.
Keď celý život krvopotne hľadáte lásku, a potom ju nájdete, nechcete sa jej vzdať. Ste vďační, že ste ju konečne našli. Teda, pokiaľ sa nejedná o lásku viac bolestnú ako šťastnú. Pretože vtedy boľavé tŕne, ktoré máte v srdci zasahujú celé telo a veľmi to bolí. Mal si mi na začiatku povedať, že ma nemiluješ. Lenže ty si mi každý jeden raz opakoval, ako veľmi ma miluješ, až som tomu uverila.
A keď som sa spýtala, prečo teda nie sme spolu, ty si len povedal, že preto, lebo sa to nedá.
Nikdy sa nedalo. Ani včera, ani dnes, ani zajtra, ani o sto rokov. Ale nie preto, že by sa to naozaj nedalo, ale preto, že si nechcel. Nepomohli sladké reči, nepomohli vyhrážky, dokonca nepomohlo ani to, že som ti prestala zdvíhať telefón a odpovedať na správy. Mal si ma tak dobre namotanú, že si vedel, že sa nakoniec ozvem aj tak sama. A potom zas tie rečičky o nás dvoch a o láske. A stále to isté dokola. Potom zas rozchod, zas ignorácia, zas vrátenie sa k sebe. A potom znovu. A znovu. Stále dokola.
Ako nejaká divná nešťastná hra, ktorú nemôžem vyhrať. Podliezala som svoje sebavedomie tak veľmi, až sa čudujem, ako som to vôbec mohla robiť. Moja hrdosť niekam odišla a nechala ma samú, uvedomujúc si, že už by som ti volať a písať nemala. Mal si však na mňa všetky páky. A hoci nie som naivná, no keď sa človek zaľúbi, začne robiť veci, ktoré by za iných okolností nerobil.
Kolotoč našej nešťastnej lásky si ukončil ty.
Neviem či to bolo preto, že si sa ma chcel zbaviť, alebo preto, že si sa naozaj zaľúbil. Všetko si naplánoval tak, aby som ťa videla v osudný večer s inou. A vtedy to pichlo. Priamo do srdca. Nikdy nezabudnem, ako si sa pritom usmieval. S takou ľahkosťou, akoby ti konečne spadol kameň zo srdca, že som práve v tej chvíli pochopila, že už nepatríme k sebe. Neboj sa, nebudem ti písať, ani volať. Už nikdy viac. Aj keď zo srdca ťa nevymažem tak rýchlo ako tvoje číslo z mobilu.
