Pokoj prichádzajúceho večera mi narušila jedna správa. Stačilo tak málo na to, aby som si uvedomila na čom vlastne stojí môj bohapustý život. Nemá ani koreň. Láskou som to nazvať nikdy nemohla. Alebo skorej, nemohla som si to dovoliť. Raz ma držal , raz ma púšťal. Vy stojíte v strede a čakáte čo bude. Aké naivné a márnotratné. Človek vidí vo vás istotu, ďalšie zbytočne prebdené roky a hlavne vás čas.
Váš čas, ktorý uprednostňujete pred sebou. Stále sa za niečím naháňame, ale v skutku stále nie je za čím. Asi tam treba začať a uvedomiť si, čomu sme hodný a čomu sa len bojíme pozrieť do očí. Často si vravievam : „Neotáčaj sa, tam ty nežiješ.“ Áno samozrejme. Ale žijem v ňom. V jeho dychu, pohľade, v každom geste a v každom nepovedanom slove. Nič ma v živote nebude viac hnevať, ako nenaplnené okamihy. Naše spomienky, naša nenaplnená láska , ani pôžitok z toho celého nejestvuje. Jestvuje jedine moja jazva, kamarátka ktorá tam je stále. Kamarátka, ktorá sa ozve kedy sa jej zachce. Nedokážeme to ovplyvniť.
zdroj: unsplash.com
Kamarátka, ktorá nikdy neklope a kamarátka, ktorá tu bude navždy. Nepomôže, už viac neublíži, nenakopne moje ego na správnu cestu, ale dôležité je, že tu stále je. Či už o pól noci alebo ráno, prosto vždy. V živote si jednoducho veci nenaplánujeme podľa svojich pravidiel, častokrát nám osud ešte zamieša karty. Je len na nás ako to zoberieme. S odstupom času si uvedomíme, že aj tá najhoršia nočná mora, prináša kladné skúsenosti.
zdroj: unsplash.co1
Možno si uvedomíme, že už prišiel čas na to, aby sme sa jednoducho vykričali na opustenom mieste, prosto je toho už na nás moc. A možno si uvedomíme, že život ktorý žijeme, nie je správny a hlavne zmyselný. Vždy je dôvod posunúť sa o krok vpred a zabudnúť na to všetko zlé. Raz to príde. Raz príde deň, kedy si život povie, že toho zlého ste si už vyčerpali a už si všetko zaslúžite. Všetko je o tom, že raz. Netreba sa hnevať, treba sa skúsiť usmiať a žiť každý deň, bez ohľadu na druhých. Skúsiť sa nadýchnuť a vychutnávať si všetko. S odstupom času, to každá jedna z nás pochopí..
