Bolo a aj je to zvláštne. Celú dobu svo­jej exis­ten­cie som bá­dala seba a svoje ka­ma­rátky. Dnes už iba známe. Ani jedna ne­vidí do môjho ži­vota tak ako pred­tým. Ani jed­nej ne­do­vo­lím zmoc­niť sa mo­jich myš­lie­nok na dobu ur­čitú. Ani jedna mi ne­dala za tak krátku chvíľu , to čo ona..

Je to zvláštne. Celú dobu prah­neme po spriaz­ne­ných du­šiach. Až tak, že sme schopné tej jed­nej mi­ni­málne odo­vzdať všetko. Klam. Pre­tože v skutku doby, na­šej doby po­zna­nia som v ani jed­nej ne­mala zrkadlo. Zrkadlo na­šich právd. Spo­loč­ných chýb, spo­loč­ných po­ci­tov, spo­loč­ných úsme­vov, a lásky. Nejde o chyby, nejde o zá­žitky,  nejde o nič. Ide o po­hľad, sku­točnú myš­lienku, ktorá je vy­slo­vená a nie je hodná vy­svet­le­nia. Spo­lu­pat­rič­nosť v na­šom kruhu , fun­go­vala bez  toho aby som sa o to čo i len sna­žila. Zrazu pre­stala pre mňa exis­to­vať ne­jaká fa­tálna ra­do­dajná prí­tom­nosť. Aj keď som bola sama, ne­mys­lela som na sa­motu. Ve­dela som, že v tej jed­nej mám všetko. Do dnes jej v du­chu ďa­ku­jem za to, že je. Celú dobu som mala na pa­mäti, že raz taký člo­vek príde. A dnes ňou je . Je moja ka­ma­rátka až za hrob. Zá­vi­dím sama sebe, aké je to v tejto dobe vzácne nájsť člo­veka, ktorý vo vás vidí seba a na­opak. Ľu­dia sa odo­vzdajú úplne kaž­dému. Sa­moz­rejme o tom to je. Po­stupne do­spieť a vní­mať s od­stu­pom času, to čo bolo. Ne­malo to byť inak, tak to bolo správne a všetko je do­ko­nale na­ča­so­vané..

Ja som spo­kojná. Ale kaž­do­pádne , som ani jed­nej nech­cela ub­lí­žiť. Každá jedna mi dala niečo, ne­jakú lek­ciu, ne­jakú spo­mienku a hlavne krásne roky, ktoré mi po­mohli vy­rásť. Ka­mošky s vami ne­vy­rastú. V kaž­dom veku, náj­dete jednu a tá vám bude sta­čiť. Ja som sa ani ne­lú­čila. Sú tu pre mňa svo­jím spô­so­bom stále ale ona tým naj­väč­ším. Na­šla som v nej oporu, ra­dosť a hlavne samú seba. Po­cho­pe­nie som hľa­dať ne­mu­sela. Ona ma chápe vždy. Ani po­smešné vety, ne­mys­lené úp­rimne  ba či  pa­chuť zá­vist­li­vosti. Jed­no­du­cho mať seba v dru­hej osobe.

 

Komentáre