Za­dí­vala som sa na starší pár, ktorý stál hneď oproti nám. Žena v šty­rid­siatke ob­jí­mala svojho muža okolo pása a on ju nežne hlad­kal po chrbte. Niečo jej po­ve­dal, ona sa usmiala a po­hlad­kala ho po líci. Okolo nich be­hali ich dve deti.

Po­zrela som vedľa seba. Stál tam on, mého srdce šam­pión. Bu­deme aj my po toľ­kých ro­koch stále do seba taký za­ľú­bený? Budú okolo nás tiež be­hať naše deti?  A bu­deme ešte vô­bec spolu?

pe­xels.com

Stretli sa nám po­hľady, usmial sa na mňa a vti­sol mi bozk na ústa. Mne však z mysle stále ne­schá­dzal ob­raz toho za­ľú­be­ného man­žel­ského páru. A ON si vši­mol, že som ne­svoja. Po pár mi­nú­tach sa aj opý­tal prečo. Po­us­miala som sa a ne­chala som ply­núť von svoje po­city. Keď som do­roz­prá­vala, zo­stal ti­cho, no nie na dlho. Za­stal a pri­nú­til ma, aby som  sa na neho po­zrela.

„Ľú­bim  ťa a bu­dem ťa ľú­biť nech sa deje čo­koľ­vek. Ve­rím, že aj my bu­deme v ich ro­koch stále takí šťastní…“

Pri  jeho slo­vách som si uve­do­mila jednu vec. Dobre, ne­bola jedna, bolo ich hneď pár.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Bu­deme aj my po toľ­kých ro­koch stále do seba takí za­ľú­bení? NE­VIEM.

A bu­deme ešte vô­bec spolu? NE­VIEM.

Budú okolo nás tiež be­hať naše deti? Ako bu­deme žiť? Bu­deme mať prácu, dom?  NE­VIEM.

pexels-photo-307791

pe­xels.com

Ne­viem. Na­ozaj ne­tu­ším ako to bude. No TU A TE­RAZ sme spolu. TU A TE­RAZ sa ľú­bime. TU A TE­RAZ je náš vzťah kaž­dou mi­nú­tou, kaž­dou hád­kou sil­nejší. Možno to náš vzťah po pár ro­koch ne­vy­drží, roz­padne sa ako dom­ček z ka­rát, no tu a te­raz sme spolu a bu­dúc­nosť je veľmi vzdia­lená. Ne­viem ju pred­po­ve­dať.

To čo sa vo mne vy­skytlo, keď som ich vi­dela spolu, bola túžba mať niečo také po­dobné ako majú oni te­raz. No vy­skytla sa aj zá­visť a strach. Čo ak ja ne­bu­dem mať taký vzťah? Čo ak osta­nem sama s deťmi? Čo ak osta­nem úplne sama? Nemá zmy­sel za­mýš­ľať a zby­točne sa trá­piť nad ta­kými ve­cami. Naše obavy sa ni­kdy ne­mu­sia vy­skyt­núť v na­šej re­a­lite, tak načo sa nimi za­obe­rať?

Zá­visť je ne­pod­statná. Ja mám niečo, čo ne­majú iní. Oni zas majú niečo, čo ne­mám ja. Každý žije podľa seba tak, ako naj­lep­šie vie.

Ne­zá­viď, ne­maj strach, ne­za­obe­raj sa zby­toč­nými oba­vami a ne­vyt­vá­raj si v hlave prob­lémy, ktoré ne­majú opod­stat­ne­nie. Len ži tu a te­raz. Uží­vaj si to, čo je te­raz a mi­luj. Mi­luj tu a te­raz, nie po­tom, ani vtedy. Lebo v inom čase to už ne­bude dá­vať taký zmy­sel, aký to má te­raz.

Komentáre