„Nebudem ľúbiť to, čo sa viac nedá, nebudem v každom vidieť len teba. Nebudem strácať nad tebou čas, nebudem už viac veriť v nás.“ – anonym
Teraz už viem, že nie každá láska má vydržať navždy. My dvaja sme sa milovali a nič nám v tom nezabránilo, no malo to skončiť. Je to v poriadku. Človek sa hľadá celý život. Pomedzi to, ako sa hľadá, hľadá aj svoju pravú lásku. Nie je však dôležité, koľko tá láska trvala, ale či bola naozaj úprimná.
Viem, že tá naša bola. Viem, že tam tá láska bola, pretože bola doslova hmatateľná. V každom tvojom objatí, pohladení aj bozku. Milovali sme sa, potom sme sa v niečom nezhodli, rozišli sme sa a to je v poriadku.
Život je vlastne tá cesta, po ktorej kráčaš za svojim cieľom. Nakoniec však pochopíš, že cesta je cieľ. Ako tak po tej ceste kráčaš, v rôznych úsekoch tvojho života s tebou môžu kráčať rôzni ľudia. Je to v poriadku, pretože si človek. Meníš sa a formuješ. Žiješ a všetko čo žije sa mení.
Niekedy láska nevydrží všetko. Niekedy sa láska dvoch ľudí, ktorá predstavovala jedno, roztrhne. Zrazu je rozpoltená a ide smerom, ktorý je nový a celkom neznámy. Pretože aj keď sa niekedy môžeš veľmi snažiť, osoba, ktorú máš rád, chce ísť na sever a ty na juh, nie je tu iná možnosť, než rozdelenie.
Je to v poriadku, pretože raz na tej ceste spoznáš človeka, ktorý bude chcieť ísť tvojim smerom. Ktorý bude mať rovnaké hodnoty ako ty, bude mať rovnaké názory ako ty a budete si rozumieť. Samozrejme, niekedy sa objavia nezhody, no už budete dospelí a budete ich vedieť vyriešiť. Práve vtedy, keď toho človek nájdeš, sa začne vaša najdobrodružnejšia cesta životom, ktorú si užiješ zo všetkých ciest najviac.
Na žiadnu nezabudneš, no iba tá pravá a jediná bude mať pre teba najväčšiu hodnotu.
