Pla­kala si, keď ti tvoj veľký brat zbú­ral hrad z piesku. Ho­dila si po ňom lo­patku a v tej chvíli sa ti uľa­vilo. Po­tom pla­kal on, lebo ro­di­čia mu dali „vy­ž­rať“, že robí zle svo­jej ma­lej ses­tričke. Za­budla si na zbú­raný hrad. Po­stra­pa­tila si mu vlasy a dala mu svoj po­sledný cuk­rík, len aby si utrel slzy a usmial sa.

brother-and-sister

zdroj: pin­te­rest.com

Na stred­nej sa tvoja naj­lep­šia ka­ma­rátka za­ľúbi do „toho pra­vého“. Há­čik je v tom, že do­tyčný má oči len pre teba. Vieš, čo bude na­sle­do­vať. Si ko­ru­no­vaná ti­tu­lom naj­hor­šej ka­ma­rátky a tá, ktorá ti pred­tým po­má­hala vy­be­rať lak na nechty sa tvári, že v škole ne­dý­chate rov­naký vzduch. Až keď jej do­ne­sieš do­máce úlohy, keď ona doma leží zlo­mená chríp­kou, až vtedy je ka­ma­rát­stvo ob­no­vené.

mother-and-daughter

zdroj: pin­te­rest.com

Te­šila si sa na plá­no­vanú ví­ken­dovú chatu. Z ba­le­nia kufra ťa však vy­ruší vý­mena ná­zo­rov tvo­jich  ro­di­čov a pri ob­lie­haní obý­vačky zis­tíš, že po hádke s ot­com mama re­zig­no­vane plače. Ideš späť do izby, vy­ba­líš ku­for a vrá­tiš sa k mame. Utrieš jej slzy a ot­vo­ríš čo­ko­ládu.

Za­mi­lo­vala si sa až po kon­čeky vla­sov (nie len po uši) a pre­žila najk­raj­šie ob­do­bie svojho ži­vota. Pl­nila si každé jedno pria­nie od A po Z pre is­kry v očiach svo­jej po­lo­vičky. Kým si po ro­koch ne­zis­tila, že tvoje pria­nia sa za celý ten čas na rad ne­dos­tali.

 

V pod­state si spo­kojná. Ale stačí to? Prečo sa uspo­ko­jiť s „vy­ze­ráš spo­kojne“, keď mô­žeš byť sku­točne šťastná? Je­diné, čo mu­síš uro­biť, je pre­stať mys­lieť len na dru­hých. Uve­dom si, že s ľuďmi ži­ješ, ale ne­ži­ješ z nich. Každý si je stroj­com svojho šťas­tia. Fráza už otre­paná a trápna, ale prav­divá. Ni­kto za teba ne­bude žiť tvoj ži­vot. Ni­kto sa ne­bude trá­piť za teba. Ni­kto za teba tvoje prob­lémy ne­vy­rieši. Mô­žeš si ne­chať po­ra­diť, ale roz­hod­nu­tia sú na tebe.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
strong-woman

zdroj: pe­xels.com

strong-woman1

zdroj: pe­xels.com

Spo­maľ. Dý­chaj zhl­boka. A za­čni spoz­ná­vať samu seba. Spo­meň si na svoje ko­níčky, spo­meň si na veci, ktoré ti ro­bili ra­dosť pred tým, ako si za­čala do­spie­vať. Možno si te­raz o niečo star­šia a skú­se­nej­šia, ale exis­tuje niečo, čo sa vo svo­jej pod­state ne­mení. Tvoje det­ské ja.

Ako deti sme presne ve­deli, ktorá hračka nám urobí ra­dosť, ktoré ak­ti­vity nás ro­bia šťast­nými. Možno te­raz už nie si die­ťa­ťom, ale ne­za­budni byť člo­ve­kom, ktorý sa vy­zná sám v sebe. Že más po­cit, že sa už ne­vyz­náš? Je naj­vyšší čas zme­niť to.

Mi­lo­vala si nie­kedy? Áno, dať nie­komu po­cit, že je vý­ni­močný, je naj­viac. A to nie len v par­tner­skom vzťahu. Za­me­rala si na šťas­tie ľudí, kto­rých mi­lu­ješ. Chceš však už byť sku­točne šťastná aj ty? Za­čni byť tro­chu se­bec­kej­šia a skús opäť ro­biť ra­dosť sama sebe.

Nauč sa mi­lo­vať samu seba! Nauč sa opäť samu seba po­znať!       

Komentáre