Milé žieňa. Ľutuješ niečo vo svojom živote? Ľutuješ veci, ktoré si urobila, respektíve neurobila? Ľutuješ, že keď si mala príležitosť niečo povedať, tak si mlčala? A keď si mala mlčať, tak si zase hovorila? Áno, aj ja ľutujem. Práve preto sa ťa to pýtam.
Pretože každý deň nad týmito vecami premýšľam. Prečo som to nepovedala, prečo som to povedala, prečo som to neurobila, prečo som to urobila … a stále neprichádzam na žiadnu inú odpoveď než na tú, že to tak jednoducho v tej chvíli malo byť.
Áno, mala som to povedať. A možno som to mala rovno vykričať. Áno, bolo naozaj lepšie, že som v tej chvíli mlčala. Slová by všetko pokazili. A že som v niektorej chvíli spravila chybu? Sme predsa ľudia. Nikto múdry z neba nespadol. Nikto nás nenaučil, ako správne ten život žiť. Celý život sa učíme.
Preto ťa prosím, nič neľutuj. Život je príliš krátky na to, aby sme ho prežili v neustálej ľútosti. Aj keď viem, že sa mi to ľahko hovorí. A hlavne, prečo to hovorím, keď ja sama ľutujem? Hovorím to preto, pretože sama sa to snažím naučiť a riadiť sa tým. Veľa vecí, ktoré som v minulosti ľutovala, som sa naučila neľutovať, pretože presne tak, ako som už raz povedala, v tej chvíli to tak malo jednoducho byť.
Zmierila som sa s tým. Neľutujem, že môj prvý vzťah skončil katastrofálne, pretože som bola slepá a nechcela som vidieť veci, ktoré mi všetci okolo mňa hovorili, len ja som slepo kráčala ďalej a každému som hovorila – nie, to tak nie je, on by mi to určite neurobil. Ale urobil.
Nevadí, viem, že to tak malo byť. Naučilo ma to veľmi veľa vecí, ktoré som si odniesla zo sebou ďalej, aj do môjho ďalšieho vzťahu. No a čo ma napríklad naučil môj druhý vzťah? Že naozaj sa môžu stretnúť dvaja správni ľudia, ktorí ale nie sú tými správnymi pre seba.
Až pri ňom som zistila, čo tieto slová naozaj znamenajú. Možno teraz prechádzaš rozchodom alebo komplikovaným vzťahom. Alebo si naozaj rada, že si slobodná, ale neustále premýšľaš nad minulosťou. A občas si z toho smutná. Vieš, že ja som tiež?
Občas ma stále niečo zamrzí a ľutujem, že som sa možno nesprávala inak, že som sa nesnažila viac, aby sme pre seba tými správnymi boli. Ale NIE! Neboli sme pre seba tými správnymi. A nech by som spravila čokoľvek, nebolo by to ono. Malo to tak jednoducho byť. Bodka.
Preto ťa prosím, skús sa na to pozerať tak, že všetko čo sa stalo, sa stalo z nejakého dôvodu. A hlavne si nič nevyčítaj. Za nič nemôžeš. Každý omyl, každý prešľap nás v živote niečo učí a posúva nás vpred. Každý z nás má v srdci jazvu, ktorá má meno a aj po mnohých rokoch občas páli. Ale to je v poriadku.
Čo ak to všetko, čím si si prešla a čím prechádzaš práve teraz, ťa len pripravuje na to, čo si vždy chcela? Vydrž.
My, ženy, sme silné stvorenia, tak hlavu hore. Utri si slzy a nesmúť. Všetko, čo sa deje, má nejaký dôvod.
„Všetci hovoria, že časom na všetko zabudneš, no nie je to tak celkom pravda. Časom všetko pochopíš, to je to, čo ťa skutočne oslobodí od minulosti. Viem, že jedného dňa si na všetko spomenieš a budeš rada, že sa to stalo.“
