Každý z nás to dobre pozná. Len čo navštívime starých rodičov, zavalia nás všelijakými možnými otázkami. Často povedia aj veci, na ktorých sa smejeme ešte aj 2 roky. Nech sa starajú do nášho života akokoľvek, aj napriek týmto otázkam ich stále ľúbime.
Ktorú z nich počúvaš najčastejšie ty?
„No čo, už máš nejakého fešáka?“
„A akého vierovyznania je?“
„Kedy budeš mať svadbu?“
„Kedy budeš mať deti?“
„Kedy chceš zakladať rodinu?“
„Starneš. Potom ťa už nikto nebude chcieť takú starú.“
„Už aj ja chcem byť prababka.“
Keď náhodou okomentujem chlapca, ktorému trošku utekajú oči. Babkina odpoveď: „Nemôžeš byť vyberavá.“
„Všetci len spolu spíte a deti nikto nerobí.“
„Ja som v tvojom veku už bola vydatá a mala 2 deti.“
„Teraz všetci len kariéry riešite a potom zázraky chcete.“
Samozrejme nesmie chýbať: „Nie si hladná? Pozri sa na seba, šak si iba kosť a koža. Mama sa nestará poriadne.“ (Samozrejme, je tam aj moja mama sťažujúca sa v pozadí, že stále žeriem.)
Keď prídem na dlhšie, otázka hneď vo dverách: „Oblečenie do kostola máš?“ V prípade, keď nemám „Tam si daj pokojne aj niečo moje.“ (Vtedy už odpadávame smiechom spolu so sesternicami.)
„Veď môžeš bývať aj tu, niekedy sme tu všetci bývali spolu a žilo sa dobre.“
„Ste sa na mňa vykašlali a išli bývať tam niekde na západ.“
„A isto nie si hladná?“
