Všetkého veľa škodí. A dokonca aj lásky, ak sa z nej stáva doslova závislosť na partnerovi. V tom momente to už so zdravým vzťahom nemá takmer nič spoločné. Keď sa zamiluješ, prichádzajú do tvojho vnútra však nie len krásne pocity, ale aj tie, pri ktorých môžeš cítiť strach o milovanú osobu. Chceš ju mať vždy pri sebe, chrániť ju a uisťovať sa, že ťa neopustí.
Nie všetci majú v tomto jasne určené hranice. Môže sa stať, že si ani neuvedomuješ, ako veľmi si na svojej polovičke závislá. Tvoj partner je pre teba tak dôležitý, že namiesto toho, aby si si naplno užívala vaše spoločné chvíle, tráviš väčšinu času premýšľaním o tom, čo by sa stalo, ak by ste sa rozišli. Trápiš sa predstavami, ktoré si prehrávaš iba vo svojej hlave a sú tak silné, že ti ovládli rozum aj city.
Strach z toho, že ťa partner opustí, je prirodzený
Tvoje predstavy ťa prenasledujú tak, že sa z teba stáva žena, ktorá by chcela s mužom sedieť najradšej doma, len aby náhodou nepozeral na iné ženy. Žiarliš, robíš scény, hádaš sa, hľadáš si zámienky na kontrolu, vidíš náznaky možnej nevery tam, kde ani nikdy nebola. Stala sa z teba stíhačka, ktorá sa od milujúcej partnerky na míle vzdialila. A hádaj čo. Jeho to o chvíľu prestane baviť.
Tým, že robíš to, čo robíš (a úplne zbytočne), ničíš vašu lásku len ty sama. Nie je v tom iná žena. Ani to, že by si pre neho nebola dobrá. Dokonca ani to, že by ťa neľúbil. Len tvoje výmysly a neopodstatnený strach, ktorý to všetko pokazil. Toto si chcela? Tak veľmi si sa bála, že ho stratíš, až si rozchod vlastne zapríčinila len ty.
Mať strach o lásku je úplne prirodzené, no musíš vedieť aj to, kedy si povedať dosť. Vyhnať z hlavy nebezpečného chrobáka a vnímať to, čo medzi vami skutočne je. V reálnom živote, nie v tvojej mysli. Musíš sa zmieriť s tým, že ak miluješ, môžeš byť zranená, bez toho to predsa nejde. No nestojí to za to, aby si sa tým trápila skôr, než sa to naozaj stane.
