Drahý môj, viem, že v dneš­nej dobe, keď na­hra­dili listy e-maily a cha­tové kon­ver­zá­cie, keď emó­cie vy­jad­ru­jeme viac smaj­líkmi ako slo­vami, nie je zvy­čajné pí­sať listy. No ja ti ho na­pí­sať chcem. Práve preto, že aj náš vzťah je iný. Možno zvláštne krásny, ale presne taký, o akom som sní­vala a ktorý mi uká­zal, že sny sa pl­nia.6c54fb49b79d2afbccc69c5029d8c40ffoto: pin­te­rest.com

Aj keď tomu nie­kedy sama ne­ve­rím. Vždy pred spa­ním, keď sa za­hľa­dím na tvoju fotku, ktorú mám na noč­nom sto­líku pri po­steli, kde máš ten najk­rajší úsmev, sa pý­tam, prečo práve ja mám také šťas­tie. Často si mys­lím, že si až ne­sku­točne krásny, prí­liš dobrý a prí­liš mi­lu­júci na to, aby si mo­hol exis­to­vať.

Len ty vieš, čo pre mňa zna­me­náš. Mu­sím priznať, že v čase, keď bol môj ži­vot ob­klo­pený prá­cou na­toľko, že som si nech­cela pri­pus­tiť ni­koho k telu, nie to ešte ne­jakú lásku, sa moje srdce roz­hodlo za mňa. Možno je to prí­liš roz­práv­kové, pre nie­koho prí­liš ne­re­álne, no už po pr­vom stret­nutí som cí­tila, že ty si ten pravý. A i keď sa od­vtedy v na­šich ži­vo­toch veľa zme­nilo, toto pre­sved­če­nie sa po­tvr­dilo.

Preto ti ďa­ku­jem. Že si mi uká­zal, aký môže byť svet fa­rebný a ži­vot krásny. Ďa­ku­jem ti za každé krásne miesto, na ktoré si ma vzal a ktoré som spoz­nala len vďaka tebe. Ďa­ku­jem ti za dô­veru, keď si ma zo­bral na ná­ročnú tu­ris­tiku, pri kto­rej som sama ne­ve­dela, či ju zvlád­nem. Ni­kdy ne­za­bud­nem na  tvoju nežnú, ale zá­ro­veň silnú ruku, ktorú si mi po­dal, keď som už ne­vlá­dala. Na­učil si ma tým dô­ve­ro­vať, ale aj ve­riť v samu seba a pre­ko­ná­vať svoje hra­nice.

Ďa­ku­jem ti za pod­poru vo chví­ľach, kedy som bola zmä­tená ži­vo­tom, kedy som pre­mýš­ľala nad tým, či má moja práca zmy­sel, či na­ozaj štu­du­jem to, čo ma baví a kam vlastne sme­ru­jem. Se­dela som vtedy u vás ako kôpka ne­šťas­tia a na­miesto pek­ných slov som sa na všetko sťa­žo­vala. Možno si ma sám ne­chá­pal, ale bez toho, že by si ma sú­dil, alebo čo i raz pre­ru­šil, si ma vy­po­čul.029d3ab3b5d850572d4e4bac95f3b46efoto: pin­te­rest.com

Som ti vďačná za každé ob­ja­tie. Za to, že si tr­pel moje ná­lady, ktoré ma roz­ču­ľo­vali, ale ne­ve­dela som ich uniesť. Spo­mí­nam si, ako sme boli vonku na bi­cyk­loch a na­miesto toho, aby som ešte bola s te­bou, som utiekla do­mov. Cí­tila som sa vtedy sama a ne­po­cho­pená, no nech­cela som pri sebe ni­koho. Re­špek­to­val si to, ale svo­jím ná­ru­čím, ktoré si mi po­sky­tol pri roz­lúčke, si mi uká­zal, že mi roz­umieš. Alebo sa o to as­poň sna­žíš.

Vá­žim si ťa a to nie­len ako blízku osobu. Ob­di­vu­jem na tebe tvoju krá­ľov­skú od­hod­la­nosť a vy­trva­losť, vďaka kto­rej si mal od­vahu bo­jo­vať za moje zra­nené srdce. Och, ako si len ce­ním, že si bol vždy iný. Že si tak dlho re­špek­to­val sta­tus ka­ma­ráta, ktorý som ne­mala od­vahu zme­niť, i keď som ťa tak dlho ľú­bila. Ce­ním si i tvoju pra­co­vi­tosť, vďaka kto­rej zvlá­daš všetky ná­ročné úlohy.

Drahý môj, pí­šem ti tento list. Viem, že nie som do­ko­nalá. Viem, že je možno niečo, v čom sme roz­dielny. Áno, viem aj to, že ťa  ne­baví po­čú­vať hudbu, ktorú ja mi­lu­jem a že aj keď mi to priamo ne­po­vieš, často ti vadí moje hlasné ko­men­to­va­nie filmu, ktorý ob­ľu­bu­ješ, ale mňa nudí. Viem, že máme chyby, ale možno práve preto sme si takí blízki. Možno preto, že to síce vieme, ale i pri­jí­mame. Ne­hľa­díme na to, čo nás roz­de­ľuje, ale na to, čo nás spája. Vá­žim si ťa a možno ne­viem, čo pri­ne­sie bu­dúc­nosť, ale už te­raz viem, že sa sní­vať oplatí, ako aj ve­riť v lásku. Lebo práve tá príde vtedy, keď ju ne­ča­káme a cí­time sa ne­prip­ra­vený. Lebo tak je to správne.

Aké krásne je, ak viem, že i v dneš­nej dobe sme dô­kaz toho, že láska exis­tuje. Sku­točná, ne­se­becká, čistá a úp­rimná. Tá, ktorá ne­rieši to, čo bolo, ani ne­zvä­zuje ne­re­ál­nymi sľubmi. Iba je. Jej is­kra tlie ti­chúčko a ne­ná­padne v kaž­dej z nás a čaká na to, kedy príde ten pravý, ktorý ju v nás za­páli.

A ja ti, Princ môj, ďa­ku­jem, že v mo­jom ži­vote si to práve ty a ja som vďaka tebe po­cho­pila, prečo mi to ni­kdy pred­tým ne­vyšlo s ni­kým iným.9d995e05d03853c5262e7108938b29e6

foto: pin­te­rest.com

co­ver foto: New HD Wall­pa­pers.in

Komentáre