Bola som šťastná a nedočkavá. Tešila som sa na dovolenku so svojimi šialenými priateľmi. Plánovali sme všetko tak dlho a precízne, až to nakoniec skončilo improvizáciami s náhodami. Malo to byť o desiatich dňoch hlasnej hudby, dobrého jedla a vína. Žeby to chcel osud inak? 🙂
Keď som po dvoch dňoch mala už dosť všetkej tanečnej hudby, ktorú aj tak veľmi nemám rada, rozhodla som sa preskúmať okolie, ktoré obklopovalo náš prenajatý domček. Netušila som, kam vlastne kráčam a ani som nepremýšľala, ako sa dostanem naspäť za svojou partiou.
Všetko som si obzerala a nevedela som sa vynadívať na prírodu okolo mňa. Všetko som si chcela odfotografovať na svoj fotoaparát. No pri mojej šikovnosti, som stihla v priebehu pár minút zablúdiť. Zmätená s takmer vybitým telefónom, veď vieš, také poriadne klišé.
Ľudia sa usmievali asi na všetkých okolo seba. No na jeden nezvyčajný úsmev som doteraz nezabudla. Pri otázke, či som sa stratila, sa mi naozaj podlomili kolená a zatriasol hlas. Ani ja sama som nečakala, že niečo také sa môže stať aj mne.
Povedzme, že to bola láska na prvý pohľad. Ale taká iná. Obom nám to bolo však jasné, že to nie je to pravé, čo by sme potrebovali. Ale niečím nezvyčajne pekným sme si naozaj prešli. A priznávam, možno by som to chcela zažiť ešte raz.
Ale inak. Skutočne a s pocitom, že to nikdy neskončí.
Mali sme jeden týždeň na to, aby sme sa spoznali, smiali sa a nakoniec sa so slzami v očiach rozlúčili. Ale tá najkrajšia spomienka, ktorú mám je o tom veľkom krásnom splne. S tebou a spoločnými fotografiami, ktoré sme za ten čas odfotografovali.
Posledný spoločný večer, ktorý sme mohli prežiť spolu, bol asi ten najkrajší. Stretli sme sa tam, kde sme začali. S úsmevom na tvárach sme kráčali tajomným mestom. Držali sme sa za ruky a boli sme spokojní. Aj keď sme obaja vedeli, ako to presne skončí.
Keď sme si sadli na lavičku v parku, z pod oblakov sa rozjasnil ten najkrajší a najjasnejší mesiac, aký som kedy videla. A ty si zrazu vstal a povedal si, že si ma raz nájdeš. Že si zapamätáš, ako si sa cítil za tie posledné dni.
Objala som ťa a navždy si sľúbila, že ak ťa ešte raz stretnem, už ťa nenechám len tak odísť. Na to si si v mojom srdci našiel až príliš veľké miesto.
