Veríš vo vzťahu na osud? Že niekde na svete čaká na teba presne ten jeden človek, ktorý je pre teba stvorený? A že až ho uvidíš, hneď pri prvom pohľade budeš vedieť, že je to on? Láska na prvý pohľad, to znie tak romanticky, však? Lenže… skúsme nad tým porozmýšľať. Nemyslíme si totiž, že skutočne existuje.
Ak patríš k ženám, ktoré majú rady na očiach ružové okuliare, asi si sa pri poslednej vete poriadne zamračila. Ako to môžeme povedať, keď si to možno aj sama zažila. Ver tomu, že niečo také zažije každá z nás. No láskou sa to nazvať nedá. Povedzme, že ide o akési pobláznenie. To je lepší a zrejme aj výstižnejší opis.
Prečo to tvrdíme? Vychádzame z toho, čo láska a jej hlboká podstata vo vzťahoch naozaj znamená. Má síce mnoho tvárí, ale ak hovoríme o tej partnerskej, ktorá má byť na celý život, potom z jedného pohľadu rozhodne vzniknúť nemôže.
Ona sa formuje dlhý čas. Vlastne, po celý čas, čo sú dvaja ľudia spolu. Spoznávajú sa, podliehajú vášni, zbavia sa prvotného ošiaľu a idú ruka v ruke životom. Prichádzajú dôležité rozhodnutia, prekážky, radostné chvíle, úspechy, ale aj pády.
Učia sa spolu komunikovať, dôverovať si, rešpektovať sa… a celá tá ich cesta, to je láska všetkých lások. Jediná a večná. Preto, keď niekoho vidíš po prvý raz, ešte nemôžeš vedieť, čo vás v ďalších krokoch čaká. Vnímaš len tvár, cítiš príťažlivosť, charizmu… teda prvotné pobláznenie, ktoré ťa k človeku ťahá.
Možno to pritom aj skončí a možno to bude práve on, s kým zažiješ svoj happy end. Môžeš si neskôr povedať, že si už od prvého pohľadu tušila, že ho chceš mať vo svojom živote, no to slovo na „L“, to prišlo až časom. Nemilujeme očami, ale srdcom.
A cesta k nemu býva dlhá. Začína sa vo chvíli, keď naše oči uvidia niekoho, pri kom sa nám začne triasť celé telo.
