Niekto raz povedal, že láska je hra, ktorú vymysleli aby trápili ženy.
Je to naozaj tak? Sú naozaj vždy na vine muži?
Málokto si uvedomí, že na svete je tak málo lásky a tak veľa sebectva. V poslednej dobe nevieme nikomu pomôcť a nevieme zabrániť nášmu egu rásť. Chceme byť vo všetkom najlepšie a nechceme nikomu pomáhať v tom, aby bol aspoň podobný nám. Naše sebavedomie rastie každou vyhranou bitkou nad niekým, kto prehral, alebo jeho výsledok nedopadol lepšie ako náš. Nechceme pomáhať nikomu, pretože si myslíme, že nám netreba pomoc, tak prečo pomáhať iným.
Dnešné vzťahy medzi ľuďmi by sa dali charakterizovať ako vzťahy plné hádok, sĺz a bolesti. Často zabúdame na to, že v plnom a čistom vzťahu sa musia snažiť dvaja a netreba sa stále hádať kvôli nenapraviteľným veciam, pretože je to zbytočné. Svoj názor svojmu partnerovi môžeš vyjadriť hneď a nemusíš začínať hádkou a končiť slovami, ktoré len vyzdvihujú tvoje ego. Slzy, ktoré nám často stekajú po bledej tvári, sú len výplodom bolesti a hádok, ktoré si často zapríčiňujeme samé. Nevieme svoj názor vyjadriť inak ako hysterickým krikom alebo desiatimi správami a potom plačeme nad rozliatym mliekom. Potom prichádza bezútešná bolesť, ktorej nevieme zabrániť.
Skús porozmýšľať nad tým, koľkokrát si za svoju bolesť mohla ty. Skús sa zamyslieť nad tým, koľko vecí by bolo inak, ak by si sa zachovala lepšie a nehádzala hneď všetko zlé na svojho partnera. Zahoď preč všetko zlé a buď šťastná, za svojho partnera, pretože to s tebou vydržal a vie, že nie si taká sebecká. Buď hrdá na to, že si vieš priznať pravdu vo vzťahu, pretože niekto raz povedal:
Ak chceš milovať tak miluj.
Ak chceš klamať tak klam, ale nerob tieto dve veci naraz.