Na­tá­lia Lu­ka­ší­ková je česká ta­neč­níčka, cho­re­o­grafka, lek­torka a pre­dov­šet­kým in­špi­ra­tívna a mo­ti­vu­júca mladá žena. Cez orien­tálny ta­nec, v kto­rom sa za tri­násť ro­kov stala pro­fíč­kou, sa ve­nuje aj iným ta­neč­ným štý­lom. My si dnes po­svie­time na pole dan­cing, kto­rému sa nie­len ve­nuje, ale ho aj s lás­kou vy­učuje v Zlíne. Me­dzi jej ta­nečné úspe­chy patrí vý­hra vi­deo-sú­ťaže “Česko hľadá bel­lys­tar”, účasť v te­le­víz­nej sú­ťaži “Ta­lent­má­nia”, spo­lu­práca s Da­nom Ne­ko­neč­ným a dvoj­ná­sobná účasť na sve­to­vej show “ Bel­ly­dance
Evo­lu­tion”.IMG_9853

1. Ahoj, Na­tá­lia! Na za­čia­tok sa pro­sím skús na­šim či­ta­teľ­kám v krát­kosti pred­sta­viť.

Vo­lám sa Na­tá­lia Lu­ka­ší­ková, mo­men­tálne mám čerstvo 27 ro­kov. Čo sa týka tanca, tan­cu­jem zhruba 13 ro­kov a pri­bližne 12 ro­kov pô­so­bím ako lek­torka tanca. Za­čí­nala som s Belly dance, teda s orien­tál­nym tan­com a po­sledné tri a pol roka sa ve­nu­jem pre­važne pole dancu. Vše­obecne som celý ži­vot špor­to­vala, k sa­mot­nému tancu som sa do­stala pri­bližne v 14 ro­koch. Zau­jí­mavú vec, ktorú mô­žem po­ve­dať k pole dancu je, že som bola prvý člo­vek, ktorý za­lo­žil pole dance alebo pres­nej­šie pri­nie­sol tento šport priamo do Zlína a za­lo­žil ta­nečnú školu s týmto za­me­ra­ním.

2. Ako dlho sa už ve­nu­ješ pole dan­cingu a ako si si k nemu na­šla svoju cestu?

Tento šport sa mi pá­čil od­jak­živa, vždy som ho chcela ve­dieť a ro­biť. Žiaľ, kurzy ne­boli v mo­jej blíz­kosti. Jed­ného dňa, ktorý som trá­vila u babky na Slo­ven­sku (po­chá­dzam zo Slo­ven­ska), som sa veľmi nu­dila. Bráz­dila som po in­ter­nete, sle­do­vala vi­deá na you­tube, kde som uvi­dela vi­deo od veľmi zná­mej po­le­dan­cerky. Vi­deo ma zau­jalo a in­špi­ro­valo ta­kým spô­so­bom, že som sa roz­hodla, že niečo také bu­dem ro­biť tiež, a že mi ne­bude pre­ká­žať, ak na ta­nečné ho­diny bu­dem do­chá­dzať.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Na­šla som si štú­dio v Brne, kde som pra­vi­delne za­čala nav­šte­vo­vať kurz. V tej dobe sa vy­no­rila myš­lienka, že by som “ta­kéto niečo nové” mohla pri­niesť do Zlína. Ale táto myš­lienka prišla ešte v dobe, kedy som ne­bola ani na pr­vej ho­dine, ne­ve­dela som, či ma pole dance bude ba­viť, a ani či mi vô­bec pôjde. Kaž­do­pádne už som sa vi­dela ako lek­torka, ktorá pole dance učí. V tej dobe som ne­mala ani do­sta­tok fi­nan­cií na ná­kup tyčí a vy­ba­ve­nie štú­dia. Prosto, vô­bec nič, len som vi­dela ten svoj sen. Dosť som to pre­ží­vala a in­ten­zívne na to mys­lela. Na­po­kon sa to tak ne­jako “samo uro­bilo” a ja som zrazu stála na svoje pr­vej ho­dine ako lek­torka. 🙂

3. Ako dlho si nav­šte­vo­vala ta­nečné ho­diny v Brne?

Do Brna som cho­dila zhruba pol roka a po­tom som mala svoju prvú lek­ciu. Ale prvý pol­rok bol veľmi in­ten­zívny. Ma­kala som x ho­dín týž­denne na tyči, plus k tomu ne­jaká po­silka, na­ťa­ho­va­nie (flexi), beh a aká­koľ­vek špor­tová ak­ti­vita, aby sa telo tomu čo naj­rých­lej­šie pris­pô­so­bilo. Takže, na­prí­klad, be­hom da­ného pr­vého pol roka nor­málny člo­vek urobí je­den le­vel kurzu. Ja som uro­bila za rov­naký čas 3 le­vely.

4. Nie­ktorí ľu­dia si pole dance za­mie­ňajú so žen­ským strip­tí­zom, čo by si týmto ľu­dom od­ká­zala?

Pre mňa je pole dance sku­točne srd­cová zá­le­ži­tosť a mys­lím si, že veľa ľudí to be­rie z ta­kého hľa­diska hlavne preto, že sa s tým re­álne ešte ne­stretli alebo si to mi­ni­málne ne­vys­kú­šali. Ak by sa o to po­kú­sili, tak by ur­čite ho­vo­rili a pre­mýš­ľali inak a uznali by, že je to veľká drina, a že ta­kýto šport patrí me­dzi olym­pij­ské športy. Keby mám tento šport po­pí­sať, tak by som po­ve­dala, že ide o ak­ro­ba­ciu na ver­ti­kál­nej tyči, kde sa dá krásne pre­po­jiť gym­nas­tika s tan­com, s emó­ciami, s než­nos­ťou, s lad­nos­ťou a zá­ro­veň je to ukážka fle­xi­bi­lity a sily. Člo­vek je schopný ta­kýmto spô­so­bom vy­jad­riť seba a svoj prí­beh.IMG_9825

5. Ako bežne vy­zerá taká prvá tré­nin­gová ho­dina pole dancu?

Keď ide o prvú ho­dinu pole dance, tak diev­čatá prídu, ne­ja­kým spô­so­bom sa sna­žíme zo­zná­miť s ty­čou a zis­tiť, o čo v pole dance ide. Po­tom ideme nato! Roz­cvi­číme sa, po­na­ťa­hu­jeme svaly, tro­chu si za­po­si­lu­jeme bez tyče, po­tom za­po­si­lu­jeme na tyči. Po­maly za­čneme s pr­vými zá­klad­nými prv­kami, ako je na­prí­klad jed­no­du­chá otočka. Po­stupne pri­chá­dzame na to, čo a ako. Takže na­ozaj po­maly, po­stupne, od nuly.

6. Ve­nu­ješ sa ok­rem pole dancu aj inému cvi­če­niu, tan­co­va­niu či fitku?

Mo­men­tálne mám toho viac ako dosť. Väč­šinu času sa za­me­ria­vam priamo na lek­cie, po­tom máme ne­jaké ta­nečné show a po­dobne. Úp­rimne, voľ­ného času až tak veľmi ne­zos­táva, na­priek tomu sa vždy sna­žím mať ne­jaký svoj osobný tré­ning. Mať pries­tor tré­no­vať aj vlastné veci, na­cvi­čo­vať cho­re­o­gra­fie, plus sa sna­žím o ne­jakú po­silku a stre­čing.

7. Mala si vždy fy­zické pred­po­klady na štíhlu, peknú po­stavu, alebo si si ju poc­tivo od­ma­kala?

Ťažko po­ve­dať, či som mala také pred­po­klady, ale mô­žem po­ve­dať, že ni­kdy som ne­ro­bila gym­nas­tiku či aero­bic zá­vodne. Ta­kéto baby to majú s pole dan­com omnoho ľaž­šie. Keď som ja za­čala ro­biť po­le­dance, za­čí­nala som úplne od nuly. Dri­nou, mo­ti­vá­ciou a tým, že som bola vy­trvalá, som do­siahla to, že som bola schopná v 26 ro­koch uro­biť po pr­vý­krát šnúru. (gym­nas­tický pr­vok)

8. Ako vy­zerá tvoj je­dál­ni­ček? Je ne­jako špe­ciálne upra­vený?

Strava so špor­tom ide ruka v ruke. Keď som za­čala viac špor­to­vať, tak som mala veľký vý­daj ener­gie a po­tre­bo­vala som tú ener­giu správne do­pĺňať. Ako som za­čí­nala, tak som bola ne­uve­ri­teľne una­vená, celé telo ma veľmi bo­lelo. Roz­mýš­ľala som, čo s tým mô­žem ro­biť, a ako si mô­žem po­môcť. Vtedy som v pod­state za­čala me­niť je­dál­ni­ček a za­čala som jesť zdravo. Dá­vam si po­zor, aby som jedla 5 až 6-krát denne. Aby v jedle bolo do­sta­tok všet­kého, čo telo po­tre­buje, a aby bola strava pes­trá a vy­vá­žená. Cvi­če­nie ma pri­nú­tilo k zmene je­dál­ničku, ale práve s ohľa­dom na do­da­nie po­ža­do­va­nej ener­gie.

9. Vieme, že pole dance je fy­zicky ná­ročný, mys­liš si, že je vhodný pre každú z nás? Prí­padne, ve­nujú sa pole dancu i muži?

Pole dance je vhodný úplne pre kaž­dého. Od detí, pre ženy, pre star­ších, pre mu­žov, pre každý typ po­stavy. Jed­no­du­cho pre ho­ci­koho. Je to na­ozaj jedno! Ak je tam chuť a mo­ti­vá­cia, tak to člo­vek zvládne. Ja ur­čite ho­vo­rím ÁNO pre všet­kých.

10. Od­kiaľ pri­chá­dza tvoja mo­ti­vá­cia, ak už ne­vlá­dzeš? Máš ne­jakú man­tru, ktorá ťa drží pri ži­vote?

Asi vždy príde ne­jaká kríza. To je asi pri­ro­dzené v kaž­dom športe, v kaž­dej práci či v osob­nom ži­vote. Mys­lím si, že je po­trebné si ne­ja­kou krí­zou prejsť a uro­biť ur­čitý re­štart. Treba za­čať mys­lieť tro­šičku inak. V kaž­dom prí­pade, áno, ur­čite ma to tak­tiež stretlo. V ta­kýchto chví­ľach sa jed­no­du­cho sna­žím po­u­čiť – prečo sa to deje a čo je zle? S po­zi­tív­nym prí­stu­pom sa si­tu­áciu sna­žím zme­niť. Ale toto je de­bata asi na dl­h­šie. 🙂 Jed­no­du­cho sa sna­žím na ta­kúto si­tu­áciu po­zrieť s od­stu­pom a kom­plexne. Všetko sa deje z ne­ja­kého dô­vodu. Dô­le­žité je sa po­u­čiť a nájsť ne­jakú inú, vhodnú cestu a zo­stať stále po­zi­tívne na­la­dený. IMG_9849

11.Čo sa ti ako ta­neč­níčke/tré­nerke za­tiaľ naj­viac ”vy­da­rilo”, na čo si naj­viac hrdá?

Tu by som od­po­veď roz­de­lila na tri časti.

Prvá vec, na ktorú som hrdá, je, že som sa do­stala do sve­to­vej show Bel­ly­dance Evo­lu­tion a mala som mož­nosť s nimi ces­to­vať. Boli sme v Prahe, v Ma­ri­bore, na Taj­vane – to boli také krat­šie show a po­tom dl­h­šie show – turné po ce­lej Číne, ktoré trvalo 2,5 me­siaca. To bolo pre­lo­mové v mo­jej ta­neč­nej ka­ri­ére a po­su­nulo ma to po všet­kých sme­roch.

Druhá vec, na ktorú som pyšná, sú moje ta­neč­níčky – kur­zis­tky, s kto­rými tvo­ríme úžasný tím. Každý týž­deň spolu ma­káme, sna­žíme sa zlep­šo­vať, vy­tvá­rať nové show a do kaž­dej jed­nej pri­niesť niečo na­viac, niečo iné, niečo nové. Tvo­ríme takú veľkú ro­dinu, spo­ločne sa pod­po­ru­jeme a ras­tieme. Takže, na toto som na­ozaj veľmi pyšná, pre­tože mám na­ozaj vý­borné ta­neč­níčky, na ktoré sa mô­žem spo­ľa­hnúť. Za to, som veľmi, veľmi vďačná.

Tre­tia vec – to sú kurzy a lek­torky, ktoré mám. Tvo­ríme spolu ko­mu­nitu, ktorá fun­guje opäť ako ro­dina. Ide o vzá­jomnú pod­poru, lásku a spo­lu­prácu. Každý týž­deň cho­díme na ho­diny, ba­víme sa a učíme sa stále niečo nové. A čo je na­ozaj krásne – vi­dieť každý týž­deň ne­jaké zlep­še­nia, vi­dieť ra­dosť v očiach, keď sa veci po­da­ria. Tak je to aj s vy­stú­pe­niami, kedy mô­žeme uká­zať, ako sme poc­tivo ma­kali po celý rok. Na to som ta­kisto hrdá. Mám okolo seba úžas­ných ľudí, s kto­rými trá­vim čas a mám ich veľmi rada.

12. Aké sú tvoje plány do bu­dúcna?

Do bu­dúcna by som chcela pre­niesť svoju ta­nečnú sku­pinu za hra­nice Čes­kej re­pub­liky. Už sme ne­jaké malé kroky pod­nikli. Boli sme na­prí­klad naj­čerstvej­šie v Ra­kúsku, ďa­lej mám jed­na­nia ohľa­dom turné v In­dii a v Špa­niel­sku. Chcela by som vy­ces­to­vať s ta­neč­nou sku­pi­nou a uká­zať na čom sme spo­ločne ro­bili. Ta­kýmto spô­so­bom by som veci po­su­nula ďa­lej. Toto je je­den cieľ.

A ďalší cieľ je sa­moz­rejmý. Stále roz­ví­jať belly dance a pole dance. Ro­biť nové show, sna­žiť sa dá­vať do toho všetku ener­giu tak ako do­te­raz.

13. Čo by si od­ká­zala či­ta­teľ­kám, ktoré tento šport láka, ale han­bia sa?

Od­ká­zala by som im, že je to jed­no­du­cho su­per! Pole dance spô­so­buje zá­vis­losť. Je­den­krát to vy­skú­šajú a ur­čite ne­budú ľu­to­vať. Väč­ši­nou sľu­bu­jem ľu­dom, že to budú mi­lo­vať z ce­lého srdca a ne­dajú na tento šport/ta­nec po čase do­pus­tiť. Takže ženy, skúste si to a príďte na ho­dinu. Za skúšku nič ne­dáte a po­tom uvi­díte, že je to úžasné, a že bu­dete radi, ako ste sa roz­hodli. Ot­vo­ria sa vám úplne iné dvere než to, čo ste po­znali pred­tým.

 

zdroj fo­to­gra­fií: arch­vív Na­tá­lia Lu­ka­ší­ková

Komentáre