Natália Lukašíková je česká tanečníčka, choreografka, lektorka a predovšetkým inšpiratívna a motivujúca mladá žena. Cez orientálny tanec, v ktorom sa za trinásť rokov stala profíčkou, sa venuje aj iným tanečným štýlom. My si dnes posvietime na pole dancing, ktorému sa nielen venuje, ale ho aj s láskou vyučuje v Zlíne. Medzi jej tanečné úspechy patrí výhra video-súťaže “Česko hľadá bellystar”, účasť v televíznej súťaži “Talentmánia”, spolupráca s Danom Nekonečným a dvojnásobná účasť na svetovej show “ Bellydance
Evolution”.

1. Ahoj, Natália! Na začiatok sa prosím skús našim čitateľkám v krátkosti predstaviť.

Volám sa Natália Lukašíková, momentálne mám čerstvo 27 rokov. Čo sa týka tanca, tancujem zhruba 13 rokov a približne 12 rokov pôsobím ako lektorka tanca. Začínala som s Belly dance, teda s orientálnym tancom a posledné tri a pol roka sa venujem prevažne pole dancu. Všeobecne som celý život športovala, k samotnému tancu som sa dostala približne v 14 rokoch. Zaujímavú vec, ktorú môžem povedať k pole dancu je, že som bola prvý človek, ktorý založil pole dance alebo presnejšie priniesol tento šport priamo do Zlína a založil tanečnú školu s týmto zameraním.

2. Ako dlho sa už venuješ pole dancingu a ako si si k nemu našla svoju cestu?

Tento šport sa mi páčil odjakživa, vždy som ho chcela vedieť a robiť. Žiaľ, kurzy neboli v mojej blízkosti. Jedného dňa, ktorý som trávila u babky na Slovensku (pochádzam zo Slovenska), som sa veľmi nudila. Brázdila som po internete, sledovala videá na youtube, kde som uvidela video od veľmi známej poledancerky. Video ma zaujalo a inšpirovalo takým spôsobom, že som sa rozhodla, že niečo také budem robiť tiež, a že mi nebude prekážať, ak na tanečné hodiny budem dochádzať.

Našla som si štúdio v Brne, kde som pravidelne začala navštevovať kurz. V tej dobe sa vynorila myšlienka, že by som “takéto niečo nové” mohla priniesť do Zlína. Ale táto myšlienka prišla ešte v dobe, kedy som nebola ani na prvej hodine, nevedela som, či ma pole dance bude baviť, a ani či mi vôbec pôjde. Každopádne už som sa videla ako lektorka, ktorá pole dance učí. V tej dobe som nemala ani dostatok financií na nákup tyčí a vybavenie štúdia. Prosto, vôbec nič, len som videla ten svoj sen. Dosť som to prežívala a intenzívne na to myslela. Napokon sa to tak nejako “samo urobilo” a ja som zrazu stála na svoje prvej hodine ako lektorka. 🙂

3. Ako dlho si navštevovala tanečné hodiny v Brne?

Do Brna som chodila zhruba pol roka a potom som mala svoju prvú lekciu. Ale prvý polrok bol veľmi intenzívny. Makala som x hodín týždenne na tyči, plus k tomu nejaká posilka, naťahovanie (flexi), beh a akákoľvek športová aktivita, aby sa telo tomu čo najrýchlejšie prispôsobilo. Takže, napríklad, behom daného prvého pol roka normálny človek urobí jeden level kurzu. Ja som urobila za rovnaký čas 3 levely.

4. Niektorí ľudia si pole dance zamieňajú so ženským striptízom, čo by si týmto ľudom odkázala?

Pre mňa je pole dance skutočne srdcová záležitosť a myslím si, že veľa ľudí to berie z takého hľadiska hlavne preto, že sa s tým reálne ešte nestretli alebo si to minimálne nevyskúšali. Ak by sa o to pokúsili, tak by určite hovorili a premýšľali inak a uznali by, že je to veľká drina, a že takýto šport patrí medzi olympijské športy. Keby mám tento šport popísať, tak by som povedala, že ide o akrobaciu na vertikálnej tyči, kde sa dá krásne prepojiť gymnastika s tancom, s emóciami, s nežnosťou, s ladnosťou a zároveň je to ukážka flexibility a sily. Človek je schopný takýmto spôsobom vyjadriť seba a svoj príbeh.

5. Ako bežne vyzerá taká prvá tréningová hodina pole dancu?

Keď ide o prvú hodinu pole dance, tak dievčatá prídu, nejakým spôsobom sa snažíme zoznámiť s tyčou a zistiť, o čo v pole dance ide. Potom ideme nato! Rozcvičíme sa, ponaťahujeme svaly, trochu si zaposilujeme bez tyče, potom zaposilujeme na tyči. Pomaly začneme s prvými základnými prvkami, ako je napríklad jednoduchá otočka. Postupne prichádzame na to, čo a ako. Takže naozaj pomaly, postupne, od nuly.

6. Venuješ sa okrem pole dancu aj inému cvičeniu, tancovaniu či fitku?

Momentálne mám toho viac ako dosť. Väčšinu času sa zameriavam priamo na lekcie, potom máme nejaké tanečné show a podobne. Úprimne, voľného času až tak veľmi nezostáva, napriek tomu sa vždy snažím mať nejaký svoj osobný tréning. Mať priestor trénovať aj vlastné veci, nacvičovať choreografie, plus sa snažím o nejakú posilku a strečing.

7. Mala si vždy fyzické predpoklady na štíhlu, peknú postavu, alebo si si ju poctivo odmakala?

Ťažko povedať, či som mala také predpoklady, ale môžem povedať, že nikdy som nerobila gymnastiku či aerobic závodne. Takéto baby to majú s pole dancom omnoho ľažšie. Keď som ja začala robiť poledance, začínala som úplne od nuly. Drinou, motiváciou a tým, že som bola vytrvalá, som dosiahla to, že som bola schopná v 26 rokoch urobiť po prvýkrát šnúru. (gymnastický prvok)

8. Ako vyzerá tvoj jedálniček? Je nejako špeciálne upravený?

Strava so športom ide ruka v ruke. Keď som začala viac športovať, tak som mala veľký výdaj energie a potrebovala som tú energiu správne dopĺňať. Ako som začínala, tak som bola neuveriteľne unavená, celé telo ma veľmi bolelo. Rozmýšľala som, čo s tým môžem robiť, a ako si môžem pomôcť. Vtedy som v podstate začala meniť jedálniček a začala som jesť zdravo. Dávam si pozor, aby som jedla 5 až 6-krát denne. Aby v jedle bolo dostatok všetkého, čo telo potrebuje, a aby bola strava pestrá a vyvážená. Cvičenie ma prinútilo k zmene jedálničku, ale práve s ohľadom na dodanie požadovanej energie.

9. Vieme, že pole dance je fyzicky náročný, mysliš si, že je vhodný pre každú z nás? Prípadne, venujú sa pole dancu i muži?

Pole dance je vhodný úplne pre každého. Od detí, pre ženy, pre starších, pre mužov, pre každý typ postavy. Jednoducho pre hocikoho. Je to naozaj jedno! Ak je tam chuť a motivácia, tak to človek zvládne. Ja určite hovorím ÁNO pre všetkých.

10. Odkiaľ prichádza tvoja motivácia, ak už nevládzeš? Máš nejakú mantru, ktorá ťa drží pri živote?

Asi vždy príde nejaká kríza. To je asi prirodzené v každom športe, v každej práci či v osobnom živote. Myslím si, že je potrebné si nejakou krízou prejsť a urobiť určitý reštart. Treba začať myslieť trošičku inak. V každom prípade, áno, určite ma to taktiež stretlo. V takýchto chvíľach sa jednoducho snažím poučiť – prečo sa to deje a čo je zle? S pozitívnym prístupom sa situáciu snažím zmeniť. Ale toto je debata asi na dlhšie. 🙂 Jednoducho sa snažím na takúto situáciu pozrieť s odstupom a komplexne. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Dôležité je sa poučiť a nájsť nejakú inú, vhodnú cestu a zostať stále pozitívne naladený. 

11.Čo sa ti ako tanečníčke/trénerke zatiaľ najviac ”vydarilo”, na čo si najviac hrdá?

Tu by som odpoveď rozdelila na tri časti.

Prvá vec, na ktorú som hrdá, je, že som sa dostala do svetovej show Bellydance Evolution a mala som možnosť s nimi cestovať. Boli sme v Prahe, v Maribore, na Tajvane – to boli také kratšie show a potom dlhšie show – turné po celej Číne, ktoré trvalo 2,5 mesiaca. To bolo prelomové v mojej tanečnej kariére a posunulo ma to po všetkých smeroch.

Druhá vec, na ktorú som pyšná, sú moje tanečníčky – kurzistky, s ktorými tvoríme úžasný tím. Každý týždeň spolu makáme, snažíme sa zlepšovať, vytvárať nové show a do každej jednej priniesť niečo naviac, niečo iné, niečo nové. Tvoríme takú veľkú rodinu, spoločne sa podporujeme a rastieme. Takže, na toto som naozaj veľmi pyšná, pretože mám naozaj výborné tanečníčky, na ktoré sa môžem spoľahnúť. Za to, som veľmi, veľmi vďačná.

Tretia vec – to sú kurzy a lektorky, ktoré mám. Tvoríme spolu komunitu, ktorá funguje opäť ako rodina. Ide o vzájomnú podporu, lásku a spoluprácu. Každý týždeň chodíme na hodiny, bavíme sa a učíme sa stále niečo nové. A čo je naozaj krásne – vidieť každý týždeň nejaké zlepšenia, vidieť radosť v očiach, keď sa veci podaria. Tak je to aj s vystúpeniami, kedy môžeme ukázať, ako sme poctivo makali po celý rok. Na to som takisto hrdá. Mám okolo seba úžasných ľudí, s ktorými trávim čas a mám ich veľmi rada.

12. Aké sú tvoje plány do budúcna?

Do budúcna by som chcela preniesť svoju tanečnú skupinu za hranice Českej republiky. Už sme nejaké malé kroky podnikli. Boli sme napríklad najčerstvejšie v Rakúsku, ďalej mám jednania ohľadom turné v Indii a v Španielsku. Chcela by som vycestovať s tanečnou skupinou a ukázať na čom sme spoločne robili. Takýmto spôsobom by som veci posunula ďalej. Toto je jeden cieľ.

A ďalší cieľ je samozrejmý. Stále rozvíjať belly dance a pole dance. Robiť nové show, snažiť sa dávať do toho všetku energiu tak ako doteraz.

13. Čo by si odkázala čitateľkám, ktoré tento šport láka, ale hanbia sa?

Odkázala by som im, že je to jednoducho super! Pole dance spôsobuje závislosť. Jedenkrát to vyskúšajú a určite nebudú ľutovať. Väčšinou sľubujem ľudom, že to budú milovať z celého srdca a nedajú na tento šport/tanec po čase dopustiť. Takže ženy, skúste si to a príďte na hodinu. Za skúšku nič nedáte a potom uvidíte, že je to úžasné, a že budete radi, ako ste sa rozhodli. Otvoria sa vám úplne iné dvere než to, čo ste poznali predtým.

zdroj fotografií: archvív Natália Lukašíková