Život je cesta. Bez ohľadu na to, či si uvedomuješ, že si sa na ňu vydala. Podnikáme ju všetci. Smer si každý zvolí sám. A kráčaš. Kráčaš smerom vpred. Aj ona kráča. Kráča tam, kde ju nesú nohy. Tak ako po stý raz, aj teraz sa obzrie späť. V diaľke uvidí minulosť. Je to ako keby hľadela do hmly. Áno, vidí tam niečo ale už nie tak jasno. Pravé farby minulosti zbledli. Už ich nevidí tak, ako ich videla predtým.
Zastane. Porozhliada sa naokolo. Vedela to. Vedela, že práve na toto miesto ju nohy zavedú. Bolo to maličké miesto na strome. Pár dosiek a rebrík po ktorom sa tam dostala. Bolo to miesto, ktoré zbožňovala. Vždy sa tam vracala keď nevedela ako ďalej. Utiahla sa tam, keď chcela byť ďaleko od sveta. Žiadny ľudia. Žiadny internet. Všade ticho a pokoj. Len ona a jej duša. Len ona a jej problémy. Len ona a otázky, ktoré šepkala vetru. Len ona a slzy, ktoré jej pálili líca.
zdroj: pexels.com
Zamyslí sa. Vracia sa naspäť presne tam. Mysľou blúdi v spomienkach tam, kde jej srdce potklo sa prvý krát. Tam, kde z neho zobral niekto maličký kúsok. Cíti hnev. Sklamanie. Zradu. Zmätok. Bolesť. Ale už nie tak, ako predtým. Niekde z hlbín sa pomaličky začnú vracať spomienky. Pocity sa vyplavia na povrch. Pach minulosti je späť. Nechce spomínať. Nechce otvárať staré rany. Ale takisto vie, že musí. Aby mala pokoj. Aby sa znovu mohla nadýchnuť. Aby odpustila. So slzami v očiach uprie pohľad k nebu. V sluchátkách jej hrá tichá, smutná pieseň. Lord Huron sa jej prihovára tichým hlasom: “Ou, take me back to the night we met…” Tak veľmi mu chce odpustiť. Snaží sa. Ale pokoj neprichádza. Myslela si, že ho pozná. Myslela si, že on nie je schopný urobiť to, čo urobil. Ale ako sa nad tým zamýšľa teraz, nevie či ho vôbec poznala. Dovolila by si povedať, že vlastne bol pre ňu úplne cudzí človek.
Vtedy to však nevedela. Myslela si, že ho pozná. Odpustila by mu všetko. Verila mu. Jej dôveru vložila do jednej nevinnej veci. Kto by si pomyslel, že práve niečo tak nevinné a chabé sa mu stane osudným. Použil ju proti nej. Vydieral ju s ňou. A ona neverila vlastným očiam. V tej chvíli sa zaprisahala, že mu nikdy neodpustí. A vlastne komu? Od tej chvíle už pre ňu neexistoval.
zdroj: pexels.com
A ako tam sedela a spomínala uvedomila si, že ešte nenadišiel čas. Stále mu neodpustila. Nevedela. Nemohla. A tak vstala a pokračovala na svojej ceste odnikiaľ nikam.
