„Keď sa láska po­darí..“

Hralo to v aute. Vtedy v lete. Keď sme boli spolu na pr­vom vý­lete. Ja som ve­dela, že sa po­da­rila a práve preto som sa vtedy mu­sela oto­čiť chrb­tom, aby si ne­vi­del ten môj za­mi­lo­vaný úsmev. A po­tom som to vlastne uro­bila za­kaž­dým možno aj sto­krát.

Do­dnes ne­viem, či si uve­do­mu­ješ to, čo si pre mňa zna­me­nal. Ni­kdy som ti to ne­po­ve­dala. Ale ak nie tak som rada. O to mi šlo. Možno raz na to prí­deš. Ale dnes ešte nie je ten správny čas…

Zmi­zol si mi zo ži­vota zo dňa na deň a nič si tu po sebe ne­ne­chal. Nič. V te­le­fóne mi os­talo iba ne­spo­četné množ­stvo fo­tiek a vi­deí, ktoré si po­ze­rám do­kola. A pri­po­mí­najú mi to najk­raj­šie ob­do­bie môjho ži­vota.
30753862781_6019ea0496_k

foto: thought­ca­ta­log.com

Nič si mi ne­vys­vet­lil. Ok­rem jed­nej veci a to je ten vé­é­éľký ve­kový roz­diel. 
Do­konca aj dnes to viem, že to láska bola. Aj keď tu le­žím sama bez teba už ne­jaký ten me­siac. Keď ani ne­mám tu­še­nia, kde si a prečo nie si pri mne. Le­žím tu len ja a moje víno. Lebo vo víne je pravda. A ty si mi pravdu ni­kdy ne­po­ve­dal. Ni­kdy si toho ne­bol schopný. Ni­kdy si mi ne­vys­vet­lil to, ako sa sprá­vaš. Vlastne som sa to ani ni­kdy ne­mala od­vahu opý­tať.
Keď sme boli spolu všetky slová boli na­ozaj zby­točné. Lásku som na­chá­dzala ve­čer v tvo­jom ob­jatí, preto som ju ne­pot­re­bo­vala po­čuť z tvo­jich úst, lebo som ju cí­tila a ni­kto, do­konca ani ty, ma ne­pre­sved­číš, že tam ne­bola. 
Už som viac ne­bola tá, ktorá s ni­čím nemá prob­lém. Tá, čo vždy po­vie a opýta sa všetko na­ro­vinu nech už je to čo­koľ­vek. Pri tebe som to ne­do­ká­zala a do­dnes ne­do­ká­žem. A vieš prečo? Lebo ty si bol prvý chlap v mo­jom ži­vote, čo ma do­ká­zal skro­tiť. Moju po­vahu, moje ego….
pexels-photo-94589

foto: pe­xels.com

Po­znáte ten po­cit, keď Vám všetci ho­vo­ria, že je ko­niec. Keď sami vi­díte a všetko tomu na­sved­čuje, že ten ko­niec na­ozaj pri­šiel a nič sa na tom zme­niť nedá? No vy na­priek tomu viete, že to tak nie je.
A my sme sa vlastne ni­kdy ne­ro­zišli. My sme sa vlastne ani ni­kdy ne­zišli. Ni­kdy sme spolu ne­cho­dili. Ni­kdy sme si ne­vyz­nali lásku.
Keď som bola s te­bou ne­pot­re­bo­vali sme slová. Roz­umeli sme si aj bez nich. Náš vzťah sa nedá de­fi­no­vať. No ja viem, že ty si bol láska môjho ži­vota. Bol si ja v muž­skom tele. Bol si všetko, čo som kedy od muža chcela. Môj ne­do­ko­nalo do­ko­nalý. 
pexels-photo-2187241

foto: pe­xels.com

Čo sa stalo?
To ja ne­viem a na­priek tomu sa za to na teba ne­hne­vám. Ne­hne­vám sa na teba ani kvôli tomu, že si zo dňa na deň za­bu­dol moje meno. A to ne­bolo len tak. Že si bol kaž­do­den­nou sú­čas­nou môjho ži­vota a zrazu si sa vy­pa­ril. Na dlho. Obe­to­vala som ti veľa sĺz. Za to ob­do­bie som sa veľmi trá­pila. A ni­kdy som to na sebe po­znať ne­dala.
Spá­vala som sama v po­steli, na kto­rej si si ma moj­kal, boz­kal, štek­lil a každý deň aj noc si mi bez slov dá­val na­javo, že si ten pravý a je­diný pre mňa. Po­tom som sa do­zve­dela aj o nej.
O bý­va­lej, ktorá vlastne ani bý­va­lou ni­kdy ne­bola, ktorú ľu­tu­ješ, a preto sa s ňou na­ďa­lej stre­tá­vaš. To bolo odô­vod­ne­nie, ktoré som zhl­tla. Lebo máš dar reči a ni­kto, na­ozaj ni­kto na svete so mnou ne­do­ká­zal to, čo ty. Vnú­tiť mi iný ná­zor a môj úplne zme­nil.
Po tom ti­chu, ktoré na­stalo si sa vrá­til. A ja som zrazu od­po­vede ne­pot­re­bo­vala. Za­budla som na všetky slzy a otázky a ví­tala ťa s ot­vo­re­nou ná­ru­čou. Za­kaž­dým som to tak uro­bila.
photo-1448998239730-7682a10fd814

foto: thought­ca­ta­log.com

Prečo?
Lebo sme boli v tej chvíli len my a svet okolo ne­exis­to­val. A tak si to uro­bil viac­krát. Pri­šiel si a vy­pa­ril sa.
Ja k tebe pat­rím. Len sme sa stretli v zlom čase. Nič nie je ná­hoda. Te­raz o tebe ne­viem dosť dlho. To pre mňa zna­mená len jedno. Viem, že každú chvíľu sa uká­žeš. A ty vieš, že ja ťa ne­od­miet­nem.
Preto ťa pro­sím….
Ne­vra­caj sa, keď máš v pláne zasa od­ísť. Lebo za­kaž­dým, keď od­chá­dzaš ma to zvnútra láme. Ne­chaj ma rad­šej pla­kať a trá­piť sa. Mňa to po­tom prejde. A vráť  sa, až keď bu­deš pri­pra­vený a ja viem, že ten deň príde. Keď pre­ko­náš všetky svoje bloky a stra­chy. A pus­tíš ma k sebe na sto per­cent a do­vo­líš mi uro­biť ta naj­šťast­nej­ším. Ja za­tiaľ bu­dem žiť svoj ži­vot a uží­vať si všetko, čo ženy v mo­jom veku majú.
A po­tom sa ukľud­ním, lebo všetko toto fa­lošné šťas­tie mi na­hradí to sku­točné po tvo­jom boku… Už te­raz sa te­ším, keď zasa uvi­dím na disp­leji môjho te­le­fónu tvoje meno, ktoré mi tam tak strašne chýba.
Si trest alebo od­mena? Ne­viem, no kaž­do­pádne mám dlhý zo­znam miest, ktoré s te­bou chcem prejsť. Na nás dvoch svet čaká.
No za­tiaľ ti ve­rím len málo…

Komentáre