Prečo priateľstvo nemôže ostať pri priateľstve, ale často sa do toho montuje hlbší cit nazývaný láska. Prečo len výnimočne alebo málokedy funguje priateľstvo medzi dievčaťom a chalanom? Prečo je to vždy tak, že sa niekto zamiluje a niekto ostane sám?
Je smutné, že vždy niekto prepadne hlbšiemu citu. Dlho strávené hodiny spolu, v kaviarňach, v škole… Vedenie rôznych konverzácii na rôzne témy, to všetko ľudí zbližuje. Často je to tak, že priateľstvo ma pevné základy po intelektuálnej a emocionálnej stránke so vzájomnou podporou.
Ver mi, som typ človeka, ktorý keď sa rozhodne vstúpiť do vzťahu tak len preto, že prechováva hlboké city k danej osobe, funguje to nielen po fyzickej stránke, ale aj psychickej a dáva mi istotu, pocit výnimočnosti. Ten zvláštny pocit šťastia, prostredníctvom ktorého sa mi chveje celé vnútro a spôsobuje mi to príjemný chlad. Nie je to len o tom, že sa cítim inak, je to o tom, že sa cítim správne a tak ako chcem. Všetky pochybnosti sú preč pretože, keď sa pozriem do jeho očí vidím tu iskru, závan tej lásky, túžby, spojenie toho výnimočného medzi nami.
Milujem všetkých svojich blízkych priateľov, no láska obsahuje viac ako len jeden pocit či formu. Láska je neskutočne neobmedzený cit, ktorý sa nedá definovať jednoznačne pretože človek miluje rôznymi spôsobmi a nie iba jediným a preto miluje ľudí rôzne.
Niektorých vášnivejšie, druhých starostlivo a iných odjakživa!