Po­znáš to nie? Keď si mys­líš, že ťa všetko to trá­pe­nie pre­šlo, že na všetky spo­mienky sa­dol prach a už sa ne­máš prečo otá­čať späť až kým.. Zrazu za­mknuté dvere nájdu svoj kľúč a odo­mknú sa. Zvláštny po­cit však? Usme­jem sa na ob­razy, ktoré z tej za­tvo­re­nej skrine zrazu vy­jdú von. 

Spo­mí­nam si na po­sledný deň, keď si ma po­sled­ný­krát po­boz­kal. Na ten mo­ment, keď sme obaja so sl­zami v očiach ve­deli, že me­dzi nami je ko­niec. Čas nás možno na­učil žiť s bo­les­ťou, ktorú sme si na­vzá­jom spô­so­bili, no spo­mienky nás vždy vrá­tia tam, kde sme boli pred­tým.
Mys­lím, že sú tomu tri roky čo sme sa pr­vý­krát vi­deli. Ten deň, keď sa mi ni­kde nech­celo ísť ale stret­nu­tie s te­bou ma pre­sved­čilo vy­jsť von. Prvé roz­ho­vory, úsmevy, smiech, prvé ob­ja­tia a bozky. Bola to láska na prvý po­hľad…

pexels-photo-310938.jpeg (5184×3456)

pe­xels.com

         „Za­ľú­bila som sa do teba zas a znova, za­kaž­dým, keď som sa na teba po­zrela,…“

Mo­týle v bru­chu, bez­dô­vodný úsmev na pe­rách, po­cit šťas­tia pri myš­lienke na teba. Bol si do­ko­na­lým chlap­com, kto­rého by si priala po svo­jom boku každá. Náš prí­beh bol hor­ská dráha, ktorá bola raz hore a raz dole. Ob­čas mi na­padá otázka, ktorá spo­mienka je pre teba naj­šťast­nej­šou? Pri kto­rej z nich si vieš pred­sta­viť ten po­cit, že si ma ľú­bil?

Za­ľú­bila som sa do teba zas a znova, za­kaž­dým, keď som sa na teba po­zrela, do tvo­jich hne­dých očí, z kto­rých sr­šala láska, do tvo­jich ma­lin­kých vrá­sok okolo očí za­kaž­dým, keď si sa usmial. A ty? Vieš si ešte spo­me­núť na dô­vod, pre ktorý si sa do mňa za­ľú­bil?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Navždy bu­deš mo­jou naj­väč­šou lás­kou a vždy ťa bu­dem ľú­biť bez ohľadu na to, koľko ro­kov prejde. Vždy, keď sa ot­vo­ria dvere s tvo­jím me­nom sa usme­jem.

Keď sa te­raz ná­hodne stret­neme na ulici, usme­jeme sa na seba. Možno obom zá­leží na tom, aby bol ten druhý šťastný a tak to má byť, pre­tože obaja sme dnes nie­kde inde. Naše ži­voty sme sa na­učili žiť bez seba.Čo mys­líš? Bolo to správne roz­hod­nu­tie? Na­padne ti nie­kedy, že by si to vrá­til späť? Vždy som si mys­lela, že to bu­deš ty a bu­deš ten po­sledný, že bu­deš ten, ktorý bude pri mne v dob­rom i v zlom. No ne­vyšlo to. Dú­fam, že si šťastný bezo mňa, že si na­šiel to, čo ťa robí šťast­ným, pre­tože o to mi vždy išlo. Ja som šťastná tiež. Možno nám to ne­vyšlo vtedy ale nie je vy­lú­čené, že sa v bu­dúc­nosti ne­stret­neme znova. Či už to tak bude alebo nie, som rada, že som s te­bou mohla pre­žiť všetko to, čo som pre­žila.

Komentáre