Láska je naj­väč­šia sila na svete, láska dáva ľu­ďom silu, ná­dej, dô­vod žiť. Je schopná uzdra­vo­vať a tvo­riť veľké veci. Ži­jeme však v dobe, kedy sa na zmy­sel lásky za­búda. Keď ju máme pevne v ru­kách, ne­vá­žime si člo­veka, ktorý nám dáva svoje srdce a da­ruje nám každý deň kus svo­jej duše.

Na ten deň, v ktorý som ťa stretla ni­kdy ne­za­bud­nem. Ne­plá­no­vala som to, ne­dú­fa­lala som ani som si ťa ni­jako ne­pred­sta­vo­vala. Do­konca si mu­sel okolo mňa prejst dva­krát, aby som sa za­mi­lo­vala. Tak čisto, tak úp­rimne a ne­uve­ri­teľne silno. Do­vtedy som ne­stretla člo­veka, muža, ktorý by za­pá­lil pla­mie­nok v mo­jom srdci. Ale tebe sa to po­da­rilo. Je­di­ným po­hľa­dom, tými krás­nymi mod­rými očami si mi zme­nil ži­vot.

Mali sme obaja po­cit, že sa po­známe celý ži­vot. Bol si v láske skla­maný a ja som ti sľú­bila, že ti dám toľko lásky, koľko len bu­dem môcť. Vďaka tejto láske som zis­tila ako veľmi som schopná mi­lo­vať. Boli sme na­ozaj štasní. Boli sme ako deti, pria­te­lia ako mi­lenci…

Ty si mi uká­zal silu lásky, ale uká­zal si mi aj ako táto láska vie bo­lieť. Bo­lesť prišla hlavne v dnoch tvo­jej ig­no­rá­cie. V tom ob­dobí som pre­pla­kala noci a dni. Skú­šala som sa ti do­vo­lať, alebo som len ča­kala a dú­fala som, že sa oz­veš. Ten čas ne­us­tá­leho sle­do­va­nia mo­bilu mi pri­pa­dal ako več­nosť. Ni­kdy by som si ne­mys­lela, že bu­dem ro­biť veci, ktoré som si mys­lela, že ro­bia zú­fale ženy. Vždy mi ta­kých žien bolo ľúto, ale te­raz som bola jed­nou z nich. Vo­lala som a pí­sala asi ti­síc­krát a ty si buď ne­od­po­ve­dal, alebo si bol chladný. A dô­vod ? Len tak, lebo si ne­mal ná­ladu, alebo som ti práve ne­vy­ho­vo­vala.

Po­tom pri­šiel ten naj­horši deň môjho ži­vota – naše cesty sa roz­išli.

Aj keď som si to ne­uve­do­mo­vala, môj ži­vot do­stá­val nový smer. Bo­lesť, ktorú si mi spô­so­bil sa mi stala hna­cím mo­to­rom. Mys­lela som si, že ne­viem žiť bez teba, ale už po­čas tých dní, kedy si za­bú­dal, že exis­tu­jem si ma to sám učil a keď som os­tala úplne sama som to po­cho­pila. Do môjho ži­vota za­čali pri­chá­dzať ľu­dia, ktorí mi uka­zo­vali stále novú cestu a ja som sa ocitla na mies­tach, o kto­rých som pred tým len sní­vala. Za­čala som si pl­niť sny, stretla som veľa zau­jí­ma­vých ľudí a cí­tila som, ako sa me­ním na sil­nej­šiu ženu, ktorá už dávno ne­mala nič spo­ločné s tým diev­čat­kom, ktoré si ty po­znal. A tento ži­vot sa mi pá­čil.

Tvoje roz­hod­nu­tie ne­chať ma ísťmi uká­zalo tú úžasnú ženu vo mne, o kto­rej som pred tým vô­bec ne­tu­šila.

Ni­kdy ne­za­bud­nem na lásku, ktorú som k tebe cí­tila, ani ťa ne­bu­dem ne­ná­vi­dieť či priať ti niečo zlé. Mal si prísť do môjho ži­vota, aby si ma niečo na­učil.

Viem, že si si to uve­do­mil a že ti je to ľúto, že si ma ne­chal ísť…ale ja už ne­ča­kám na to, že mi za­vo­láš, ale ve­rím, že stret­nem nie­koho, kto ma bude mi­lo­vať presne tak, ako si to za­slú­žim.

foto: Maja Top­ga­cic

Komentáre