Každá láska má svoj zmysel a je nezabudnuteľná, jedinečná…
Každý z nás si pravdepodobne prešiel viacerými vzťahmi. Po každom jednom sme sa určitým spôsobom zmenili. Niečo stratili, a naopak niečo nové nadobudli.
Prvé dni sú naozaj veľmi ťažké. Predstava, že človek, ktorý s vami trávil väčšinu času, zrazu ten čas pre vás už nemá. A keby len to. Ten pocit, že jeden z najdôležitejších ľudí, tu už zrazu nie je.
Človek, ktorý bol dôvodom vášho šťastia a každodenného úsmevu. Áno, nebolo to vždy len o úsmeve a o tom dobrom, no to patrí ku každému vzťahu. Aj to zlé. Na základe toho si vieme vážiť partnera so všetkým. So všetkými chybami a nedokonalosťami. Pretože práve tie nás robia jedinečnými a naše príbehy sa tak stávajú originálnymi.
No dnes už takmer nereálnymi.
Ostanú len spomienky, ktoré máme ukryté hlboko v sebe.
Niekedy možno prejdeme miestom, cez ktoré sme kedysi prechádzali s ním. V hlave nám prebehnú pocity, ktoré sme vtedy prežívali. To, ako sme sa vtedy cítili, nám vnesie tak neopísateľnú nostalgiu. Je veľa vecí, čo nám pripomenie niekdajšie okamihy s ľuďmi, na ktorých nám záležalo. Či už je to vôňa, pesnička, miesto, alebo jedinečná vec, o ktorej ste vedeli len vy dvaja.
Spomienka na to, vás buď rozplače alebo rozosmeje. No to je vlastne jedno, čo z toho to bude.
Každá naša emócia ukazuje len to, že sme s tým človekom prežili nezabudnuteľné a silné chvíle, na ktoré spomenúť si niekedy naozaj zabolí. Každá emócia vychádzajúca z nás je veľmi dôležitá pre našu osobnosť a rast.
Stále sa zamýšľam nad tým, ako je to možné. Ako môže človek tak náhle odísť. Nechať to všetko len tak. To všetko, čo bolo, jednoducho odhodiť a ísť ďalšou cestou tak zľahka. Keď v jeden deň vedľa vás stojí, tvrdí, že tu bude navždy a na ďalší deň sa prebudíte už bez neho. Akoby sa vyparil. Len tak. Neviete či je to realita, či nočná mora. Uštipnete sa, no zistíte, že celá tá situácia je naozaj skutočná.
Tá prázdnota v ten čas je neopísateľne ťažká a miestami až mrazivá. Predstava, že sa ten človek už nikdy nevráti, tak strašne bolí. Akoby vaša druhá polovica tela prestala fungovať. Telo je slabé a myseľ plná zlých vecí. No čas lieči a všetko sa dá znova dokopy. Nedá sa zabudnúť len tak zo dňa na deň, ak mal pre vás ten človek skutočnú hodnotu. Keď ste ľúbili viac ako seba. Celým srdcom a plnými dúškami. Ako sa dá potom fungovať?
Ťažko, no dá! Dni, ktoré nasledujú sa však nedajú prirovnať takmer k ničomu. Je to azda najhoršia bolesť, ktorú môžeme my ľudia zažiť. Zrazu len prežívaš a nevieš ako ďalej. Strácaš zmysel a nemáš chuť takmer na nič. Chceš len ležať, plakať a prestať cítiť. Zmiznúť. Prestať cítiť tú bolesť, ktorá ťa tak veľmi ničí a ubíja.
No po búrke vyjde dúha a tvoje myšlienky opäť postupne naberú iný smer. Začneš si uvedomovať, že ty si jediná, ktorá ťa môže urobiť šťastnou, a že kvôli nikomu sa nemôžeš takto ničiť. Môžeš padnúť, no nikomu nemôžeš dovoliť nechať ťa na tej zemi ležať viac, ako je to potrebné. Tvoj postoj k veciam to zmení.
Jedine ty to môžeš zmeniť!
Znova sa postavíš a ideš ďalej.
Silnejšia, skúsenejšia a sebavedomejšia. No už o niečo opatrnejšia a chladnejšia.
Zistíš, že všetko má svoj čas a ľudia, ktorí do tvojho života už nepatria, jednoducho odídu. Lebo je ich čas. Nemajú ti viac čo dať a ty už nemáš čo dať im. Teraz vás čaká každého niečo nové. Niečo opäť krásne, no nezabúdaj na to, že aj bolestivé. Ako Jin a Jang. Jednoducho tak to je, a všetko to tak malo byť. Hlavu hore!
Každý z nás je tak jedinečný a na každého jedného z nás čaká na konci ten, ktorý nás objíme tak silno, že zistíme prečo sa stalo to všetko.
Prečo sa stala všetka tá bolesť predtým…
