Stret­neš rôz­nych prin­cov. Je­den na­sľu­buje, druhý ti dá di­va­diel toľko, že sa ne­sta­číš po­ze­rať a tretí by ťa chcel, ale ne­môže. Ja som mala pár prin­cov. Každý za­ne­chal vo mne tých pár strún, ktoré ešte stále, aj po ro­koch za­hrajú ne­jaké tóny, keď príde niečo, čo z nich opráši prach. Po­znáš ten po­cit, keď si trie­diš veci a zba­dáš staré listy, lís­tky z kon­cer­tov alebo zá­pa­sov, na kto­rých ste spolu boli? Ja som v nich na­šla pár svo­jich prin­cov.

Princ M

  • Prvá veľká láska, prvé spo­ločné bý­va­nie a ne­sku­točne ma mi­lo­val. Bol to môj hr­dina, pre­to­čil mi svet, zme­nil v ňom veci od zá­kla­dov a uká­zal ne­spo­četne ne­poz­na­ných vecí.  Jemu som dala zo seba veľa. Plá­no­vali sme bu­dúc­nosť, ale naše pria­nia sa bo­hu­žiaľ roz­padli. Ja som bola mladá a on moc des­po­tický a há­davý. Ale bol to princ, ktorý ma na­učil, čo to zna­mená sku­točne mi­lo­vať. Uká­zal mi ur­čitú cestu, po kto­rej pôj­dem už do konca mo­jich ro­kov a na­učil ma, čo nech­cem, čo si na­opak priam že­lám a na­učil ma byť veľ­kou že­nou. 

Princ R

  • Tento Princ pri­šiel po dl­h­šej dobe, keď som bola sama a v ťaž­kých ča­soch. Keď člo­vek chápe, aké je to ne­mať skoro nič. Roz­jas­nil mi všetko. Po dl­hej dobe mi uká­zal, aké je to sa na­dých­nuť, aké je to mať znovu krídla a žiť. Po­mo­hol mi cel­kovo, ale aj du­ševne, zase sa zo­ce­liť. Zase ve­riť a opäť mi­lo­vať. S ním som bý­vala tiež. Sna­žila som sa byť  že­nou, tou naj­lep­šou, mala je­den čas aj dve práce, me­dzi nimi mu va­riť a dať mu svoje srdce. Mali sme pekné leto, krásne Via­noce a zá­bavný Sil­ves­ter. Ale exis­tuje ur­čitý typ ľudí, ktorí majú po­cit, že dá­vate málo, ale pri­tom ste priam zo­dratí z toho, že dá­vate len im a seba máte v péčku. On pat­ril me­dzi tých, ktorí to ne­vi­deli. Ale na­učil ma dbať viac na seba, ne­púš­ťať sa vecí, ktoré mi­lu­jem a na­učil ma, že veci, ktoré vi­díte vo fil­moch, sa vám na ne­jaký čas môžu stať re­a­li­tou, že i vy mô­žete byť tou do­ko­na­lou, šťast­nou že­nou, po­kiaľ vás chlap ľúbi.

Princ S

  • To­hoto by som moc prin­com ne­na­zý­vala, ale mô­žeme ho na­zvať – pse­udop­rinc. Pri­šiel po pre­doš­lom prin­covi, po kto­rom som bola ne­smierne skla­maná a ne­ve­dela som, či nie­kedy ešte bu­dem chcieť seba roz­dať nie­komu inému. Ale po­znáte asi tie nie­koľko ho­di­nové pre­svied­ča­nia o tom, ako vám to do­káže činmi, lebo slová by boli zby­točné a blabla. Fakt som si ča­som mys­lela, že to s ním bude v po­riadku. Ale ne­smierne sa oto­čil, ne­spoz­ná­vala som ho a do­dnes ne­viem, čo z toho, čo kedy vy­pus­til, bola pravda a dnes, keby som ho stretla, ne­ve­rím mu ani „Ahoj“.  Ale predsa ma niečo na­učil. Tak ho dá­vam do tejto ka­te­gó­rie. Na­učil ma pri­jať sa takú, aká som. Mi­lo­vať seba samú ako ni­kdy pred­tým. Ne­ve­riť ľu­ďom toľko, koľko som ve­rila do­te­raz. Mať sa na po­zore a dá­vať na svoje in­tu­ície. 

Takže im ďa­ku­jem za ich prí­tom­nosť v mo­jom ži­vote. Priala som si, aby ne­boli iba prin­co­via. Ale ve­rím, že ten koho som stretla v prí­tom­nosti, bude ko­nečne mo­jím Krá­ľom. Hr­di­nom v kaž­dej ži­vot­nej si­tu­ácií. Pre­tože nech si po­viete, že som ako­koľ­vek na­ivná, ja ve­rím, že každá žena má v ži­vote jed­ného svojho Kráľa. A ten v ich ži­vote vy­hráva.

foto: thougt­ca­ta­log.com

Komentáre