A v ňom svoje hviezdy.

Tie hviezdy svie­tia na na­šej ceste ži­vo­tom. Dr­žia nás za ruky, smejú sa s nami, či plačú. Po­znajú nás a i tak nám každý deň svie­tia čo­raz viac. Roz­dá­vajú nám späť svoje svetlo za to naše. Dajú nám rady, keď ich po­tre­bu­jeme, po­hla­de­nia, keď sú na nás hrdí. Vy­po­čujú všetky naše strasti a bo­lesti, ktoré nás za celú dobu stretli a ktoré ťa­žia naj­viac.adventure-beach-best-friends-friends-favim-com-3352432foto: fa­vim.com

Máme nebo plné hviezd. Nie­ktoré už zhasli, ale tie, kto­rým pat­ria tieto riadky, tie v na­šom nebi budú svie­tiť navždy. Sú špe­ciálne, naše spriaz­nené duše, ktoré nám zme­nili ži­voty, spra­vili ich kraj­šie, dob­ro­druž­nej­šie, ľah­šie. Všetky oby­čajné veci zme­nili na tak vzácne, že ste si v mysli vy­našli vlastnú Gu­ines­sovú knihu re­kor­dov. Každá hviezda, má svoje vlastné meno, po­vahu, pre ktorú ich mi­lu­jeme a pri týchto hviez­dach vám vždy bude žia­riť úsmev na pe­rách. Dáte im aj to po­sledné a za vaše ne­beské chvíle, bu­dete bo­jo­vať vždy, keď to bude treba. Ob­čas je až tro­chu ne­uve­ri­teľné, aké je to naše nebo krásne.

Pri týchto hviez­dach máš po­koj, dô­veru, lásku, šťas­tie. Ob­čas sa za­mračí a je ich me­nej vi­dieť, ale vieš, že sa zas raz vy­časí a rozs­vie­tia sa. Lebo máš svoje nebo, stá­lych hviezd. Už len vďaka ním sa oplatí žiť, na mi­nútu sa stop­núť a uve­do­miť si, aký ne­sku­točný po­klad, sme do­stali. 

A vždy im bude pat­riť jedno veľké ĎA­KU­JEM. Za to, že svie­tite, že ste. Že vás vždy mô­žem vi­dieť, po­čuť a rá­tať s tým, že keď ot­vo­rím oči, zba­dám vás.

foto: tum­blr

Komentáre