Keď sa rozídeš s niekým, kto bol tvoja životná láska, všetko je ťažké. Pravda, nemusí ísť len o rozchod – no nič sa nemení na tom, že odchody od ľudí sú ťažké.
Najmä vtedy, ak to vôbec nečakáš. Ak sa stane niečo, čo ťa úplne zasiahne a ty už vôbec nedokážeš veriť osobe, ktorá je oproti tebe. Je bolestivé vidieť, ako sa z niekoho stáva cudzinec, keď ste si boli ešte pred pár dňami takí blízki.
Je zničujúce vidieť, ako si osoba, ktorá pre teba znamenala celý svet, balí kufre a odchádza.
Poznačí ťa to – nabudúce budeš opatrnejšia, no aj tak nevieš dokedy.
O to ťažšie to je, ak si s tou osobou plánovala budúcnosť. Ak ste mali vybudované niečo svoje a teraz vieš, že je to nenávratne preč. Ak ste sa poznali do bodky presne, no teraz vieš, že to budeš musieť (v budúcnosti) zažiť s niekým novým.
Odísť od človeka, ktorý pre teba veľa znamenal, bolí. Vieš, že ťa zranil, nečakala si to a možno preto ťa to tak bolí. Nebola by si schopná urobiť jemu to, čo on urobil tebe. Neopúšťaš ľudí. Možno sa na nich hneváš, zvyšuješ hlas a máš na veci iný názor. No stačí ti chvíľa a si zase v pohode. Zabudneš na to, hnev vypustíš von z hlavy a tešíš sa na to, ako ich znovu objímeš.
Nie si tak tvrdá, že by si ľudí po prvom probléme či hádke opustila. Preto nechápeš, ako to mohli urobiť tebe. Ako sa k tebe mohli zachovať tak kruto, že ťa opustia a nechajú ťa samú v tomto zlom svete.
Nechápeš to, no aj tak odídeš (alebo tá osoba). Vieš, že keď sa tak niekto rozhodol, mal na to svoje dôvody. Púšťa ťa a nechce ťa vo svojom živote. Ty si sa naučila, že prosenie a ponižovanie ti nepomôže.
To je to, prečo odchody tak bolia. Môžeš urobiť všetko, no nikdy u seba neudržíš niekoho, kto je predurčený odísť.
