Malé deti si žijú ako takí králi. Všetci ich obskakujú. Všetci ich obdivujú. Rozplývajú sa nad tým, aké sú rozkošné. Ak vyvedú nejakú hlúposť, s nadšením vyťahujú fotoaparáty, tlieskajú a smejú sa. Preto aj my dospelí občas chceme byť takým dospelým dieťaťom. Akonáhle sa však prekoprcneme do fázy dospelosti, detské kraľovanie sa skončilo. Nie je iróniou osudu, že v puberte si dospelosť predstavujeme ako vek, keď budeme sami sebe pánom?

Ako deti túžime byť dospelí, ako dospelí túžime byť opäť deťmi

V škôlke musíme jesť, spať a hrať sa. Napriek tomu sme ochotní mamu presviedčať, že to tam nemáme radi. Že neradi poobede spíme. Nemáme žiadne povinnosti. Máme detské starosti, ktoré sa menia v dospelácke radosti. V detstve sa občas tak veľmi tešíme na dospelosť, že si zabúdame užívať čas, ktorý máme. Obdivujeme svojich rodičov a hrať sa na dospelých, patrí medzi naše obľúbené hry. Mama sa na nás iba s úsmevom pozerá a popritom uvažuje, čo bude robiť na večeru, či nakúpila všetko potrebné a či večer stihne dopísať veci do práce. S úsmevom si v hlave prehráva, že to vôbec nie je tak dávno, čo bola dieťaťom a ako rýchlo sa to všetko zbehlo. Keď sa však opäť pozrie na svoje dieťa, povie si, že to za to stálo. Aj mama občas predsa chce byť dospelým dieťaťom. Veľmi rada sa s nami zahrá alebo si pozrie rozprávku.

Zastavila by si čas?

Mala si v živote obdobie, keď si si povedala, že toto je najlepší čas môjho života, priala by som si, aby to takto ostalo navždy? Každé obdobie má svoje pre a proti. Ako deti nemôžeme nič a ani nemusíme nič. Ako dospelí všetko môžeme, ale aj všetko musíme. Čo by sme ako tínedžeri dali za to, aby sme nemali večierku? A čo by sme ako dospelí dali za to, aby sme mali večierku a mohli sa konečne vyspať? Počula si také tie frázy: „stredná škola, najkrajšie obdobie života“ „vysoká škola, najlepšie obdobie života“, … no áno, určite sú tam veci, ktoré sú skvelé. Lenže okrem stužkovej nás na strednej čaká aj stresujúca maturita. Okrem párty nás na vysokej čaká kopa učenia. Preto sú v živote všetky tie obdobia, aby sme si v každom vychutnali plusy aj mínusy.

Ostaň navždy dospelým dieťaťom

Časť nášho detského ja v nás ostáva navždy. Aj keď v dospelosti často počúvame o vyspelosti a zodpovednosti, v kútiku duše stále máme naše detské nezbedné ja. A to je dobré. Veď si spomeňme, ako sme sa v detstve smiali na nudných a uhundraných dospelých. Ako deti sme sa vlastne smiali na všetkom. Neberme preto ani ako dospelí všetko tak vážne. Humor je dar. Byť dospelým dieťaťom neznamená, že zabudneme na všetky naše povinnosti a bezhlavo sa vrheneme do dobrodružstva. Znamená to, že si dokážeme nájsť malé radosti, ktoré nás zahrejú pri srdci a občas sa dokážeme zasmiať na bizarných situáciach, aké dokáže priniesť len sám život. Pretože on je strojcom tých najväčších veselostí. Nebojme sa na nich z chuti zasmiať.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.